Priemerný IT maniak líšiaci sa od šedého davu ostatných IT maniakov snáď len čiernym pásom v Karate. Zoznam autorových rubrík: Informačné technológie, Karate, Slovák v ČR, Politika, Súkromné, Nezaradené
Uplynulý víkend sa v Brne uskutočnil tradičný letecký deň, známy pod skratkou CIAF. Vďaka susedovi som mal možnosť pozrieť sa do zákulisia, konkrétne na tzv. letovú stojánku. Samozrejme som nesmel zabudnúť svoj fotoaparát, a tak vám prikladám fotografickú reportáž.
Dopravnému značeniu (nielen) na bratislavských cestách sa tu venuje iný expert, ale mám aj vlastnú čerstvú skúsenosť cezpoľného. Bol som totiž včera na služobnej ceste v Bratislave, a hľadať tam nejakú zapadlejšiu ulicu, to je zážitoček.
Vždy som bol federálne dieťa, a som asi jeden z posledných, čo na vojne ešte mali federálnu psiu známku (aj keď som už vojančil v samostatnej armáde). Ale zhruba od puberty sa mi do mojej federálnej duality pletie tretí pól - a teraz som na blogu objavil podobne postihnutých.
Som z toho voľáky zmätený. Je to už predsa len pár rokov, čo som absolvoval autoškolu, a hoci jazdím pravidelne, priebežné zmeny predpisov zase až tak nesledujem. V poslednej dobe mi ale vŕta hlavou chovanie väčšiny vodičov odlišné od toho, čo považujem za správne.
Ako každú prvú stredu v mesiaci, opäť sa presne o 12:00 po Brne (a celej ČR) rozozneli sirény. Pravidelné testovanie výstražného systému. S kolegami sme teda, sediac nad obedom v našej obľúbenej reštaurácii, dumali, či by sme ešte vedeli reagovať.
Stano Orolin fotil včelu, a ja som si pritom spomenul, že mám na disku tiež nejaké hmyzie fotky.
Niežeby človek občas nepotreboval poradiť od odborníka. Ale väčšina rôznych konzultantov akoby vypadla z toho vtipu, čo už roky koluje po internete.
Už som tu písal, že mám rád vtipné reklamy. Toto je jedna z nich.
Neprepadajte panike! To si len zopár galaktických stopárov chce uctiť toho najväčšieho frúda, ktorý si pred štyrmi rokmi stopol vesmírnu loď do večnosti.
Že reklama je len navoňaná zdochlina vieme od Oliviera Toscaniho, a ten sa v tom asi vyzná. Ale ako každé pravidlo, i toto má výnimku.
Moje zamestnanie (i mimopracovné aktivity) si vyžadujú aj nejaké to cestovanie, väčšinou za volantom. Prevážna časť z toho po českých (moravských a sliezskych) cestách. Ten zbytok, ktorý najazdím po cestách slovenských, však patrí k najstresujúcejším zážitkom mojej šoférskej kariéry.
Niekto už naozaj nemá roupama co dělat, ako sa vraví tuto na Morave. Alebo že by vo Švédsku tiež vyťahovali zástupné témy, aby zamaskovali nejakú aféru v politike?
