Tak sme sa dozvedeli, že Ikeácke manuály sú sexistické. Skutočne nechápem, komu to môže vadiť - z takého manuálu sa predsa chcem dozvedieť, ako niečo zmontovať. To je jeho podstatná informácia. Ten zbytok je len šum. Je to ako keby niekto obviňoval (súkromnú) rozhlasovú stanicu, že vysiela s FM moduláciou, a že to diskriminuje AM moduláciu. Ale podstatné je predsa to hovorené slovo a hudba, nie modulácia.
Ešte to pochopím v prípade učebníc, keď sa kedysi feministky sťažovali, že v šlabikároch (a podobne) sú ženské a mužské role stereotypne rozdelené (ženy ako učiteľky, kuchárky, upratovačky, muži ako lekári, inžinieri, opravári, ...). Tam je aj takáto informácia podstatná, pretože deťom by mal byť ukazovaný svet, aký je, a ten sa za posledné desaťročia od spomínaného obrazu dosť posunul. Ale v návodoch na použitie? To už je fakt na povzdych z titulku.
