Tým mojím tretím pólom je Poľsko - som fascinovaný poľskou históriou, poľským jazykom (lubie sobie troszeczkę pogadać), a napríklad i poľskou hrdosťou (čo neznamená, že nevidím i záporné stránky poľskej povahy). Na počítači mám odjakživa okrem slovenského, českého a anglického nainštalované aj poľské rozloženie klávesnice, poľských autorov sa snažím čítať v originále, a som doslova nešťastný z toho, že v Brne nemám v "káblovke" ani jeden poľský program.
Je to určite aj tým, že som vyrástol na poľských hraniciach, a na poľskej televízii (pretože za "socíku" v tej našej nič pozerateľné nebolo, kdežto Poliaci už vtedy dávali v "Kine nocnom" americké filmy). Ale je tam i spústa obdivu príslušníka malého a holubičieho (alebo na-hlavu-si-srať-nechávajúceho?) národa k veľkému a historicky významnejšiemu susedovi, ktorý, keď sa mu voľáčo nepáči, wnet sie szabli chwyta.
A aké bolo moje prekvapenie, keď som tu objavil blog Grzegorza Grabowského, Poliaka "postihnutého" - ako to najlepšie napísať - čechoslovakizmom. A v komentároch k jeho príspevkom som zistil, že takto "postihnutý" nie som sám, že by nás bolo hádam aj na založenie nejakej "Západoslovanskej konfederácie" - čo poviete na taký náš poľsko-česko-slovenský BeNeLux? :-)
