Nedávno som písala detskú stranu v našom miestnom mesačníku o svätom Mikulášovi (11/2023 str. 13) a zároveň som čítala knihu Unášané srdce z pera spisovateľky Laury Frantz. Tieto dve veci sa mi krásne spojili. Že by to bola len náhoda? Ja v ne neverím. Čo ak sa Laura Frantz nechala pri písaní inšpirovať Mikulášskym duchom?
Tu je niekoľko podobností, ktoré som si všimla (a nejde o dominujúcu červenú farbu na vydarenej obálke knihy :-)):
Svätý Mikuláš je patrónom námorníkov a, div sa svete, hlavný hrdina nie je nik iný ako obdivovaný kapitán Henri Lennox.
Svätý Mikuláš, hoci bol bohatý, vzdal sa svojho majetku v prospech núdznych a najbiednejších. Esmée Shawová pravideľne navštevuje chudobinec a prináša nielen čokoládu ale všetko, čo ľudia žijúci tam potrebujú.
Azda najznámejšia legenda o svätom Mikulášovi hovorí, že potajomky daroval mešce s peniazmi na veno 3 sestrám chodobného otca. Henri Lennox daroval značné bohatstvo chudobincu.
Svätý Mikuláš je patrónom aj detí a v románe sa okrem iných jedno narodí a Esmée sa bude oň starať.
Kvôli môjmu maškrtnému jazýčku mi nedá nespomenúť prepojenosť Esméinho povolania – prevádzkuje čokoládovňu – a našej tradície obdarovávania sa sladkosťami na sviatok svätého Mikuláša.
Či už má svätý Mikuláš prsty v tomto románe alebo nie, musím povedať, že išlo o veľmi príjemné čítanie. A nebolo to len tou všadeprítomnou čokoládou a šumom mora.

Esmée Shawová už má roky na vydávanie dávno za sebou. V 28 žije so svojím otcom, vedie úspešný podnik a snaží sa pomáhať najbiednejším. Stále však nemôže zabudnúť na svoju veľkú lásku – kapitána Henriho Lennoxa – spred 10 rokov. Odlúčilo ich od seba more. On išiel za kariérou kapitána a ona odmietla byť ženou námorníka čakajúca, kedy sa jej vráti domov a či vôbec. Unavený zo života na mori sa Henri objaví vo Virgínii a túži dotiahnuť do konca ich dávny spoločný projekt. A tak sa ich cesty opäť pretnú. Medzitým sa však musia vysporiadať s dlhým odlúčením, epidémiou, strašnou búrkou, neprajníkmi či hrozbou deportácie a súdu.
Autorka Laura Frantz drží svoj vysoký štandard a pripravila pre nás silnú dávku romantiky okorenenú napínavými situáciami na mori i na súši. Dokonale vykresľuje vnútorný svet postáv i ich charaktery. Máte pocit, že už nesedíte s knihou v ruke na pohodlnej sedačke, ale trmácate sa prašnými cestami v koči vo Virgínii v polovici 18. storočia. Za brilantné považujem nespočetné námornícke prirovnania, ktorými doslova prešpikovala svoj román. Práve vďaka nim sa v sekunde prenesiete tisícky kilometrov ďaleko. Posúďte sami. Už ste niekedy mali myšlienky zauzlené ako rahnové laná? Alebo sa vaše dobré úmysly potápali ako vážne poškodená loď?

Musím vás však varovať. Určite nezačnite čítať tento román, ak ste práve začali s redukčnou diétou alebo si odvykáte od čokolády. Je totiž nemožné, aby ste pri čítaní o mletí kakaových zŕn, čokoláde rozpúšťajúcej sa v mlieku či mandliach v čokoláde, nedostali na túto maškrtu chuť.
Román s príchuťou lahodnej čokolády a vôňou a šumením mora vás obohatí aj o poznatky z histórie. Dozviete sa o neľahkom živote námorníkov, bojoch na lodi, ich opravách či o spôsobe prípravy čokoládových dobrôt.
Verím, že keď si vyčistíte topánky, svätý Mikuláš vám nejakú tú čokoládku do nich nadelí, a môžete sa spokojne pustiť do čítania Unášaného srdca. A než si knihu požičiate z knižnice alebo o ňu poprosíte Ježiška, čo tak byť takým nenápadným mikulášom vo svojom okolí? Nepotrebuje niekto pomoc, milé slovo, pohladenie...?
Dočítania, priatelia!