Wow! To je obálka! Bez pochýb prvá vec, čo ma na románe Čipkárka od Laury Frantz zaujala. Nádherný jednoduchý detail rukávu šiat vystihuje Elizabethinu zručnosť. Šikovne umiestnený názov románu v rohu vyzdvihuje do popredia jeho vizuálne zhmotnenie. Mohlo tam byť všeličo – krásna modelka v týchto šatách pred palácom, košík s niťami, ihlami a vzorkami čipiek či rebelská tvár čiernovlasého muža cválajúceho na plnokrvníkovi. Boli by to však len tuctové obálky, ktoré by ste prehliadli v mori iných romantických príbehov. Verím, že nielen pre mňa, to bola láska na prvý pohľad. Paradoxne som si knihu nekúpila kvôli deju samotnému, ako to zvyknem robiť.

A propos dej, ten nás prevezie cez Atlantický oceán a dokonca aj v čase sa vrátime nielen o hodinu ako túto sobotu, ale až o 250 rokov. Ocitneme sa teda na území Nového sveta – Virgínskej kolónie v období historických zmien. Hlavná hrdinka Elisabeth Liberty Lawsonová je mladá, naivná, niekedy až rozmaznaná dcéra britského viceguvernéra, ktorá je odmalička zvyknutá poslúchať otcove príkazy. Rozhodne sa mu podrobiť aj v prípade výberu budúceho manžela, hoci v srdci túži po skutočnej láske. Vyhne sa životnej katastrofe a stretne svojho princa na bielom koni, keď ju zrazu všetci až na vernú slúžku opustia?
V pohnutých časoch boja za slobodu od britskej nadvlády sa musí postaviť na vlastné nohy a urobiť rozhodnutia, ktoré ju donútia dospieť a spravia z nej odhodlanú ženu namiesto ustráchanej poslušnej naivky. Určite chcem vyzdvihnúť jej vieru, ktorou len tak niečo neotrasie. V tomto smere nám môže byť inšpiráciou. Hlavným mužským hrdinom je Noble Raynallt, do ktorého sa nebude mať problém zamilovať žiadna čitateľka. Krásny, bohatý, veriaci, odvážny, pravý džentlmen, ktorý nenechá dámu v ťažkostiach, slovka neprerečie. No, kto by odolal?
Okrem tohto fešáka stretneme v románe aj viaceré skutočné historické postavy (George Washington, Patrick Henry, George Mason, Peyton Randolph). Že vám okrem prvého menovaného ostatní nič nehovoria? Priznám sa, že ani mne. Predsa len na dejepise sa o amerických dejinách učíme poskromne. Až následne po prečítaní románu som si googlila, ktorí zo spomínaných horliteľov za osamostatnenie kolónií, skutočne žili. Ide o veľmi zaujímavé pozadie príbehu. Na ktorej strane bude nakoniec Elisabeth? Kto to hrá na obe strany? A koho nakoniec odhalia? Až pri čítaní tohto románu od Laury Frantz mám reálnejšiu predstavu, čo všetko museli kolonisti podstúpiť, keď boli stále podriadení anglickému kráľovi, ako ťažko sa rodila pre nich sloboda, že riskovali vlastný život, majetok..., lebo boli v tom čase vlastizradcovia.
Veľmi pekný román, len mi je ľúto, že ku koncu už autorka písala skratkovito akoby sa snažila vtesnať do povoleného limitu slov. Nevadilo by mi čítať ďalších 100 strán navyše.

Na záver som si nechala lahôdku. V skutočnom aj prenesenom zmysle slova. Recept na Bara Brith waleský kropenatý chlieb (ja by som to skôr preložila ako waleská vianočka). V románe ho Elisabeth často jedla a Laura Frantz zakomponovala do knihy aj recept naň. Určite ho musíte vyskúšať. Je to veľká dobrota! Milujem, keď spisovatelia (alebo ich marketingoví poradcovia) spravia niečo navyše, aby sme si my čitatelia mohli o chvíľku dlhšie užívať prepojenie s hlavnými postavami. V tomto prípade aspoň pár hodín než sa skvelý koláč zjedol.
Nech vám teda román Čipkárka chutí rovnako dobre!
Dočítania, priatelia!