Stála som tam a dívala sa do anjelskej tváričky deväťročného Jakuba Šimánka, ktorého život predčasne vyhasol v rukách akéhosi pedofila. Jeho posledné spomienky boli trýznivé. Pre svojich rodičov bol Jakub pokladom z nebies, bol vymodlené dieťa. A vedomie, že už nikdy neuvidia úsmev svojho jediného dieťatka, musí byť to najmučivejšie na svete.
Pre Jakubka usporiadali pietnu spomienku, presne na tom ihrisku, kde ho vrah zlákal na počítačové hry. A ja som stála na tom istom mieste, kde stáli jeho rodičia, keď toto miesto pokropili slzami. Bolo tam množstvo hračiek, sviečok a kvetinových vencov. Muselo to tam byť už dlho, lebo fotografia bola vyblednutá. No spomienky na Jakuba v mysliach mnohých ľudí nevyblednú nikdy.
Tým rodičom sa zboril celý svet. Takisto aj tisícom ďalších rodičov, starých rodičov, ktorých deti zmizli či boli zneužité len preto, že v ich nevinnom svete neexistovalo zlo a slepo dôverovali neznámym ľuďom. Keď človek príde o niečo cenné, veľmi to bolí. No keď príde o to najcennejšie, bolesť neutíchne nikdy.
Bolo by naivné myslieť si, že jedného dňa takíto ľudia, ktorí sú schopní urobiť niečo také deťom, jednoducho vymiznú. To sa nestane. Práve naopak, týchto ľudí často pribúda a preto je dôležité, aby každý z nás chránil svoje deti. Tak ako chránime svoje cennosti trezormi a svoje zdravie rôznymi očkovaniami, treba predovšetkým chrániť tých, ktorých milujeme najväčšmi na svete. A v prvom rade ich musíme naučiť, aby sa chránili sami.
Minule mi môj bratranec preposlal mail, ktorý ma od svojej kamarátky. Nepamätám sa, kto ten "recept" vymyslel, nie je to moja práca, no som si istá, že ten dotyčný bude len rád jeho ďalšiemu šíreniu.
Čítajte pozorne. Je to veľmi dobre premyslený postup, ak sa vaše dieťa ocitne samo na ulici či na ihrisku, je jedno, či je s kamarátmi alebo ide do obchodu. A začne ho otravovať akýsi cudzí človek. (Pevne verím, že všetci učíte svoje deti to, čo mne moja mamka vtĺkala do hlavy, odkedy som začala sama vychádzať z domu: Nikdy neber nič od neznámych ľudí, nikdy nikam nechoď s niekým, koho nepoznáš a ani vtedy, keď ho poznáš. Nikdy k nikomu nenastupuj do auta, aj keď bude ten človek tvrdiť, že býva kúsok odtiaľto a že ťa zvezie domov, ani keď povie, že pozná tvojich rodičov. Nikdy...)
Ak sa predsa len stane, že niekto sa začne lepiť na vaše dieťa, len tak ľahko sa ho nezbaví, predsa len je to dospelý človek. Preto urobí toto: dieťa sa rozbehne smerom k najbližšej pani (samozrejme nesmie ležať na zemi s krabicou vína v ruke) a nahlas ju osloví "mama", aby to ten dotyčný dobre počul. Samozrejme, tá pani ostane trošku prekvapená, keďže má presný prehľad o počte svojich detí. Kým nebude chápať, čo sa deje, dieťa k nej pribehne a hneď jej vysvetlí celú situáciu. Novopečená mama zistí, že niečo nie je v poriadku, podozrivý sa stratí a pani odvedie dieťa do bezpečia. Potom bude môcť zavolať na políciu a možno prispeje k tomu, aby nikdy viac žiadnemu dieťaťu neublížil.
Veľmi dôležitá je rola "pani matky". Tá jediná môže v tej chvíli dieťaťu pomôcť a preto by sa mala chovať čo najprirodzenejšie a rozhodne by sa nemala zľaknúť trápnej situácie. Preto sa naučte nepanikáriť, keď vás nejaké dieťa označí za svojho rodiča. Naučte sa to a naučte tento postup svoje deti. Naučte to aj susedov a tí nech to naučia svoje deti. Nikdy neviete, kedy sa to stane práve vášmu dieťaťu.
Naučte svoje deti chrániť sa!
