Putá

Vysmiať sa nepriazni osudu,

potichu tešiť sa z mála,

spoločne cítiť ten pocit,

že čosi krásna nás spája.

Spoločne čakať na bohatstvo,

a tešiť sa z neho,no opatrne

veď možno najväčšie práve tam čaká,

kde na nás nestriehnu jeho tŕne.

Skromne sa uberať k úspechu,

a z biedy spraviť výsadu,

hrdosťou vylepšiť priemer prospechu,

priania si zasadiť do sadu.

Hoc´neskromné,to sa už neráta,

veď na veľkú dieru,

ešte väčšia záplata.

Keď vyklíči zo zeme splnený sen,

a až priveľká radosť nás postretne,

nový život zo starým spojme len,

a spomeňme naň-len tak,záletne.

Podajme chudákom ruky!

Tým,čo nesnívajú ako my.

Podeľme sa s nimi o ich muky,

a ich vďaku naberme do dlaní.

Úsmevne hľadme do budúcna,

kde tiež nám úsmev nič nezmyje.

 Veď predsa tú chvíľu,čo sme tu,

nám neskazia temné vízie.

Bime sa s pekelným prízrakom

o šťastie,silou lásky,

otvorme brány zázrakom,

ktoré nám vyhladia vrásky.

Vždy stojme jeden pri druhom,

aj po prehratom zápase.

To,že vlastne sme víťazi,

zistíme až po čase.

Výhra štastia pohltí všetky mýty,

veď najväčším štastím sú naše city,

a žiadna moc nie je taká krutá,

že by prelomila naše putá.