(Nuž čo, neviem či sa vám práve teraz chce čítať ak nie tak kľudne to nechajte iba tomuto papieru a mne )
- Znenávidel som ešte viac zviazanosť rúk, nôh a jazyka. Zisťujem že vyslobodenie a uzdravenie je niekedy ako kolíska...ak zrýchľujem do jednej strany tak aj do druhej ...ide o to kde vyskočím nakoniec. Nuž čo...tá moja kolíska sa rapídne zrýchľuje. Myslím že to tak má byť. Čo na to povieš?
-Vďaka! Ale nezabudni na mňa ja sa chcem tiež kolísať. Skúšam to ale samému sa mi nedá zaháňať..veď ani na zem nedočiahnem . Skús sa za mňa postaviť a štuchnúť zopár krát.
-Viete o tom že čas má sekundy... zistil som že nie sú dôležité pre mňa. Sú dôležité pre teba a pre mňa. Času je málo ak to chceš stihnúť do večera. Ale zároveň času je veľa ak to chceme spolu dokázať.
-Zdá sa ti že ma poznáš dobre však? Ja nie som ty!
zabudol som: veď ani ty nie si ja!
vieš čo som zistil... že napriek tomu : ty a ja sme my!!
-40 dní neskončí kým nenájdem teba
Oprava: 40 dní neskončí, kým nenájdeš ty mňa...
- Tvoje slová : Kto veľa dostal od toho sa bude veľa požadovať.
-Ach Bože čo som už toho napísal a roztrhal. Určite mnohé veľdiela.Odpusť mi. Kiežby sa tieto kedysi stali mojim srdcom. Namiesto toho dávam niečo čomu ani sám nerozumiem. Kôš kde som ich vyhodil zmizol. Nadobro. Ešte že ty si pamätáš...Ale komu mam veriť papierom so slovami alebo svojim trasúcim kolenám?
Rozhúp to viac prosím!!! Už chcem vyskočiť !
