Zmätený obdiv

Zmätený priestor, zlomený rám...

Vo vesmíre mysle zomierať mám ?

Omyl je v čase nesporný víťaz,

Kto teraz kráse roztrhne reťaz?

V ktorom šiestom zmysle nie som ?

Či sloboda je náhoda, že prídem raz

Tam kde mám a nebudem sám ?

V ktorom Vesmíre ideál nie je klamstvom,

Na ktorej Zemi sa nestrieľa do jej ochrancov

V ktorých Uliciach nie je hriechom smilstvo,

V ktorom Dome býva dôverný niekto

V ktorých Rukách je cítiť pevný stisk ?

Kde sa chce drahá Láska posadiť?

Kde môže drevo v Krbe oheň zapáliť?