Štátnické rozhodnutie
Rozumná voľba
Zbabelý útek
Politicky motivovaný ťah
Ktorý z uvedených prívlastkov najlepšie definuje dobrovoľný odchod Roberta Mistríka z boja o prezidentský palác? V diskusných fórach nájdete zástancov všetkých možných teórií, vrátane tých najobľúbenejších - konšpiračných. Nech už je ako chce, oficiálnym dôvodom mali byť výsledky akéhosi interného prieskumu verejnej mienky. Ako sympatizant "preživšej" kandidátky Čaputovej vnímam dôsledky jeho rozhodnutia vyslovene pozitívne. Ako občan a zástanca kritického racionalizmu však už taký nadšený nie som.
Stretol som sa s názormi, že Robert Mistrík svojím dobrovoľným odchodom vykonal de facto "štátnické rozhodnutie". Osobne nezdieľam až takúto glorifikáciu. Jednak z dôvodu, že štátnické rozhodnutia sú priamo späté s vedením krajiny a pán Mistrík sa abdikáciou z výberového konania na hlavu štátu tohto honoru vzdal ešte skôr, ako ho reálne získal. Na druhej strane, štátnici svojimi rozhodnutiami zvyčajne zásadne ovplyvňujú chod celej krajiny. Pri všetkej úcte k pánovi Mistríkovi, myslím, že jeho vyhlásenie neovplyvňuje tento štát a jeho obyvateľov zvlášť významným spôsobom. Preto by som vo vyjadreniach zostal skôr pri zemi a označil jeho odchod z volebného boja a prejavenie podpory Zuzane Čaputovej za "veľkorysé gesto".
V prípade označenia "rozumná voľba" som už o niečo zhovievavejší. Pravdou je, že Robert Mistrík je predovšetkým vedec, a tak sa v jeho prípade dá skôr očakávať racionálne ako účelové konanie. Od začiatku kampane som mal pocit, že kým Zuzana Čaputová sa môže v rámci volebných preferencií posúvať smerom nahor, Robert Mistrík takmer okamžite dosiahol preferenčný vrchol a minimálne do 16.marca by jeho čísla aj pri najoptimistickejších predstavách rástli už len zanedbateľne ( ak vôbec ). Tento môj dohad do významnej miery podporili predvolebné diskusie ako aj samotné vysvetlenie odstúpenia p. Mistríka. Komunikačný aj odborný potenciál ( v zmysle "politickej" odbornosti ) je - dovolím si tvrdiť - jednoznačne na strane Čaputovej. Samozrejme, Mistríkova abdikácia je rozumnou voľbou pre celú "demokratickú" obec, keďže tým vzrástla šanca pre zvolenie demokraticky ladeného prezidenta.
Prezident SR je jediná mocenská funkcia v štáte, ktorá je individuálna a zároveň je volená samotnými občanmi štátu. Očakávania, že v dnešnej dobe bude apolitický, nadstranícky, či opradený prívlastkami ako "občiansky kandidát" alebo "prezident všetkých", sú pomerne naivné. Existujú však kandidáti, ktorí sa svojimi vyjadreniami, sociálno-politickým pôvodom, prípadne konaním týmto honorom aspoň trochu približujú. Každý, kto prejaví záujem reprezentovať túto krajinu, musí mať na to určitý dôvod. Predovšetkým musí byť sám presvedčený o tom, že ho ( alebo niekoho v pozadí ) to bude stáť kopec peňazí, že on(a) sám(sama) musí stáť za to, ale čo je hlavné - ak idem do nejakej súťaže, prvotným cieľom by malo byť víťazstvo. Vzdať sa šance na víťazstvo vo fáze, keď už boli vynaložené nemalé osobné a finančné prostriedky a priebežný výsledok ako aj vyhliadky vyzerajú viac než pozitívne, nie je práve prejavom sebadôvery, sily a úcty k heslám, sprevádzajúcim doterajšiu kampaň. Týmto nechcem dehonestovať "vyššie ciele", pre ktoré sa pán Mistrík rozhodol tak, ako sa rozhodol, ale nech sa snažím ako chcem, neviem si pomôcť a možno pod vplyvom aktuálnosti situácie vnímam tento krok skôr ako prejav slabosti, kalkulu a v neposlednom rade ako "zbabelý útek" od svojho programu, cieľov, sľubov a ortodoxných voličov. Čas však ukáže, aká bola skutočná hodnota odstúpenia Roberta Mistríka.
V poslednom čase sa veľa hovorilo o volebnej stratégií jednotlivých táborov, dohodách o vzdaní sa v prospech iného kandidáta a ďalších viac či menej zákulisných opatreniach, ktoré by mohli podporiť šance konkrétnych kandidátov resp. kandidátov konkrétnej časti politického spektra. Funkcia prezidenta SR je značne špecifická. Na jednej strane je vrcholným predstaviteľom politickej moci, na strane druhej by mal byť striktne apolitický. Robert Mistrík sa po dnešku definitívne nestane predstaviteľom politickej moci, a tí, ktorí ho videli a počuli musia uznať, že "politickými" kvalitami nikdy výrazne nevynikal - zároveň však jeho kandidatúra nebola ani náhodou apolitická, keďže mu podporu deklarovalo viacero konkrétnych politických subjektov. A nakoniec - jeho odstúpenie sa nedá vnímať inak ako "politicky motivovaný ťah", keďže jeho jediným cieľom je podporiť aspoň akú takú rovnováhu v systéme bŕzd a protiváh politického systému Slovenskej republiky ( zvýšením šancí kandidáta resp. kandidátky, ktorá nepodlieha vplyvu súčasnej štátnej moci a neexistuje predpoklad, že by sa tak v budúcnosti malo udiať ).
Tak či onak, vnímam odstúpenie Roberta Mistríka z prezidentského boja ako jeho právo a zároveň holý fakt. Prejav individuálnej slabosti, ktorý môže a dúfam, že napokon aj povedie k deklarácií kolektívnej sily. Netreba si nahovárať, že niekedy príde ideálny kandidát. Ale ak si môžeme vybrať, vyberme si tých najlepších. Dosť na tom, keď je realita podporená Darwinovou evolučnou teóriou, a teda "slabšie" druhy prepúšťajú miesto na slnku tým "silnejším". Ich reálnu silu však v konečnom dôsledku zhodnotíme my. Tak sa pokúsme nepremárniť šancu, ktorú nám ponúkla veda sama.
