Hovorí sa - zomrel kráľ, nech žije kráľ. Nahradiť tých najvýnimočnejších však nie je jednoduché. Vlastne - aj napriek mojej optimistickej povahe - musím uznať, že v tomto prípade je to prakticky nemožné.
Jeho jedinečnosť, vplyv na verejnosť a v neposlednom rade prínos svetovej hudbe jednoducho nejde zmerať. Akékoľvek hranice, ktoré by sa zdali byť prekonateľné, sa rozplynuli v deň, keď dohorela svieca chlapíka s povestnou bielou rukavičkou. Jeho hviezda však nezhasla, práve naopak.
Práve dnes, 29.8.2018, by bol oslávil 60 rokov. Možno by to bolo v štýle nestarnúcich rockerov, ktorí aj v 70tke vedia naplniť obrovské haly a doslova pod sebou zboriť pódium. Možno by si vybral cestu neustále sa vracajúcich spevákov, túžiacich ešte poslednýkrát ochutnať aspoň za malú lyžičku niekdajšej slávy a uznania. Ťažko povedať - bol to unikát, fenomén, pri ktorom si človek nemohol byť ničím istý - až na absolútnu dokonalosť jeho tvorby.
Pri každom vystúpení som mal pocit, že tóny mu nevychádzajú z hrdla, ale priamo z duše. O tej jeho sa toho povedalo veľa a je viac než zrejmé, že okrem nesporných cností bola posiata mnohými jazvami. Veľa o stave jeho vnútra vypovedajú jeho vlastné slová. Vlastne je to otázka, ktorú si môže položiť každý z nás: "Akí starí by ste boli, keby ste nevedeli, koľko rokov skutočne máte?" Osobne si myslím, že pod vplyvom udalostí, ktoré v priebehu života zažil, sa stal akýmsi Petrom Panom, chlapcom, ktorý nikdy nevyrástol.
Veľa ľudí z jeho okolia ho charakterizovalo ako čistú bytosť plnú lásky - pri čítaní niektorých vyjadrení by ste mohli nadobudnúť pocit, že si tých ľudí okolo seba a ich alibi kúpil. Možno som naivný, možno dokonca hlúpy, ale ak si mám vybrať medzi tým, či budem veriť slovám muža s dušou chlapca alebo mainstreamovým médiám, moja voľba je pomerne jasná. Viacerí z nás si možno povedia, že nebol tak úplne normálny. Na druhej strane - predstavte si svoj život pod despotickým otcom, v businesse, ktorý z vás postupne saje život a médiami, ktoré vás vyzlečú donaha. Niektorým by možno stačil aj jeden z týchto aspektov, aby sa nesprávali úplne "konvenčne".
Človek by mal to, čomu sa venuje, robiť najlepšie ako vie. On dokázal svojou hudbou, slovami a akousi neviditeľnou aurou osloviť milióny. Nie z pozície elegantného politika, rádoby celebrity alebo obávaného diktátora, ale z pozície človeka, ktorý okrem neuveriteľného talentu a charizmy disponoval aj menej pozitívnymi ľudskými vlastnosťami a bojoval s mnohými problémami.
Tento článok nemá byť glorifikáciou, obhajobou, či akýmsi profilovaním páchateľa. Chce byť len tichou spomienkou na niekoho, kto elementárne túžil po lepšom svete a v rámci svojich možností a daností poslal tento odkaz úspešne ďalej... Za to mu patrí moja nekonečná úcta a obdiv.
PS: viaceré zaujímavé detaily o živote tohto umelca nájdete tu: :https://pokus.blog.sme.sk/c/200938/Michael-Jackson-casovana-bomba.html
