Stará škola - chýba mi to. Chýbajú slušné komplimenty mužov ako "Dnes ti to pristane" alebo "Tá večera je skvelá". Chýba mi obyčajné podržanie dverí, keď vchádzam do reštaurácie alebo nasadám do auta. Alebo čašníkove gesto s odsunutím stoličky. A hlavne chýba mi obyčajná slušnosť v správaní mužov k ženám. Veľa mužov si dnes už neuvedomuje, koľko takýchto maličkostí dokáže spraviť žene krajší deň.
Naozaj sa naša spoločnosť tak rapídne zmenila? To že emancipácia vládne svetu už dávno viem. Ale naozaj si koleso na aute musím vymeniť sama? Alebo žiarovku v kúpeľni. Alebo viazanie na snowboarde.
Chcem okolo seba mužov, čo budú nosiť hrdo a oprávnene prívlastok chlap (Peťková - akože A5, nie patriaca Petrovi - Audina je síce fajn, ale to že po Einsteinovej jazdíte 130 z Vás chlapa nespraví). A nie padavka. Je pravda, že dnes je už všetko tak zjednodušené, že naozaj zvládame aj my ženy. Ale čo ak nechceme. Nie preto, že by sme boli lenivé alebo neschopné. Ale preto, že chceme cítiť, že sa o nás niekto stará a má nás rád. A že je ochotný nám venovať čas kvôli takej banalite ako žiarovka alebo uvoľnená skrutka. Keď vzbudíte v žene pocit, že je milovaná,je o ňu postarané a nemusí sa ničoho báť, je niekedy viac ako diamantový náhrdelník. Škoda, že na to v dnešnej dobe veľa mužov zabúda.
Preto by ste mohli aspoň dnes byť ozajstnými mužmi. Kašlať na to, že MDŽ je komunistický sviatok. Každá žena kvetinku ocení. Možno nie tak, ako by ste si priali, ale na rebríčku jej hodnôt určite o priečku postúpite. Teda pokiaľ už dávno nieste na čele, lebo presne viete o čom hovorím. ;)
Gentleman Padavka, teší ma!
"Dobrý večer prajem, mladá dáma!", pozdravil ma vitálny sedemesiatnik večer pred kinom, kde som čakala na priateľa drkotajúc zubami s jeho lístkom. So strachom v očiach pozriem na deduška. "Nehnevajte sa na mňa, ja som stará škola, a takú krásu treba pozdraviť." Milé... Ale takto jednoducho dokáže pozdvihnúť náladu málo kto. Tak som sa naňho aspoň usmiala. "Jáá som už starý a neškodný.." Pokračoval. Zastavil sa pár metrov ďalej ako ma obišiel. Prebehla mnou malá racionálna vlna strachu, čo ak... Do prdele, kde je tak dlho, a že my ženy furt meškáme!, pomyslela som si. "Já by som Vás aj na vínko pozval, ale viem, že odmietnete...", roztomilo zvrátené, usmiala som sa naňho. Prázdna ulica. Film už začal. Idem dnu, alebo počkám, v diaľke sa črtali svetlá jeho auta. " Nebudem obťažovať, dobrú noc slečinka", pustil sa ťarbavými krokmi ďalej ulicou.
