Odborová organizácia, ktorá si dovolí vyhlásiť štrajk bude po novom povinná preplatiť zdravotné poistenie za všetkých, ktorí sa rozhodli štrajkovať. Z čoho žijú odborové organizácie? Ich členovia sa skladajú príspevky pol percenta až percento zo svojej mzdy na to, aby ich odborová organizácia efektívne zastupovala a aby mali na poradenstvo, právne zastupovanie svojich členov v prípade pracovnoprávnych problémov. Nerátali s platením zdravotných odvodov za všetkých zamestnancov, ktorí sa zapoja do štrajku. Do štrajku sa môžu zapojiť aj tí, ktorí nie sú členovia odborov a členské príspevky neplatili. Členovia odborov majú zo svojho členského preplácať zdravotné poistenie za nečlenov odborov, ktorí sa do štrajku zapoja. Keďže nikdy neviete, koľko bude štrajk trvať ani koľko sa doň ľudí zapojí, nedajú sa náklady na štrajk vypočítať. Zdravotné odvody patria medzi najvyššie položky a mnohonásobne presahujú príspevok na odbory, z ktorých sa majú platiť. Dnes sa môžu odbory rozhodnúť, že svojim členom počas štrajku preplatia zdravotné odvody. Samozrejme ak na to majú. Návrh zákona však robí z nezávislých odborov dlžníkov zamestnávateľov, a to je koniec nezávislosti. Či je to súlade s čl. 37, ods. 3 našej Ústavy môže rozhodnúť len Ústavný súd SR.
Perličkou je návrh, aby odborové organizácie, ktoré sa do štrajku nezapojili, dostávali osobné informácie o ľuďoch, ktorí sa do štrajku zapojili, vrátane toho, koľko dní štrajkovali.
Som za to, aby zamestnávatelia neodhlasovali svojich zamestnancov počas štrajku zo zdravotného poistenia, sú stále jeho zamestnancami. Zamestnávateľ, ktorý dopustí štrajk nezvládol svoju úlohu hľadať dohodu a mal by za svojich zamestnancov naďalej platiť zdravotné poistenie. Pravicové vlády stratili ľudí práce svojimi nepremyslenými krokmi dávno, ale aspoň ľavicová vláda by mala pochopiť, že ústavné právo na štrajk nemá byť iluzórne. Štát by sa za ľudí v štrajku mal postaviť nielen slovne, ale mal ich brať ako poistencov štátu. Minimálne by im mal znížiť sadzbu za zdravotné odvody. Prečo?
Sú na to logické a ekonomické dôvody:
Štrajkujúci zamestnanci sú v tom čase bez príjmu. Slovná podpora premiérom Ficom a ich následné skásnutie cez zdravotnú poisťovňu je urážajúce.
Štrajkujúci zamestnanci nie sú tí, čo nechcú pracovať. Oni chcú pracovať a chcú zlepšiť svoje pracovné podmienky.
Zo zvýšenia miezd dosiahnutých štrajkom bude podstatne profitovať zdravotná poisťovňa a sociálna poisťovňa.
Nie sme v jadre, ale na chvoste Európy a patríme k najmenej sociálne spravodlivým krajinám v pomere rozdelenia príjmu medzi kapitálom, zamestnancami a štátom. Slovensko v produktivite práce predbieha mnohé iné štáty. Cítia to aj zamestnanci? V Nemecku sa príjem krajiny (HDP - Hrubý domáci produkt, to čo krajina vytvorí) delí takto: zamestnancom patrí 51 % z celého príjmu krajiny, kapitálu (veľké firmy, investori, bankári) patrí 39 % z príjmu a štát si vezme 10 % z celého príjmu krajiny. Nie je to tak len v Nemecku, ale napríklad v Slovinsku patrí zamestnancom 50 %, kapitálu 36 % a štátu 14 %. Priemerne patrí zamestnancom v Európskej únii 47 % z celkového príjmu krajín. Ako je to na Slovensku? Presne naopak! Kapitál si vezme 51 % z celého príjmu krajiny, zamestnancom ostane 39 percent celého príjmu krajiny a štátu 10 %.
Práve preto, že slovenské vlády urobili pre zamestnancov v zásade „nič“ až veľké mínus ostávajú zamestnancom pri ich boji za spravodlivú odmenu mnohokrát iba odbory a štrajk. Kvôli našej Ústave sa štrajk veľmi zrušiť nedá, ale odbory? Hm, prečo nie. Kde je vôľa, tam je cesta, ničiť obce, ničiť mestá.
JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD.
autor je advokátom zastupujúcim odborové organizácie
Za článok môžete hlasovať tu: https://vybrali.sme.sk/c/Preco-Fico-opusta-ludi-prace
Aktualizácia: Diskutujúcim: Ak kliknete na vetu červeným písmom link Vás odkáže na údaje Eurostatu, kde uvidíte, že nejde o odborárske štatistiky, ale o oficiálne údaje EÚ.
