Obrysy postáv sediacich na obrubníkoch, nad ktorými sa vznáša viac žalostného zmätenia ako dymu sú až príliš častými úkazmi. A pritom tak zbytočnými. Nežiaducimi a škodiacimi sami sebe.
Drviť smútok v domnienke uvoľnenia je čoraz škodnejší než si vieme predstaviť. Nielen zapíjanie žiaľu, ktorý je často len vyumelkovaný dobou a nadbytkom voľného času, ale aj smršť nikotínu a ani nehovoriac o drogách často skúšaných ako vyplnenie času.
Mladé telo hneď zaplaví a niekedy ani nedostane šancu na zareagovanie a pohltí ho lavína zakázaného ovocia. Lenže prečo? Načo je to dobré? Celkom jednoduchá otázka , ale odpoveď na ňu je logická hádanka. Ide to dobou? Môže za to systém, v ktorom žijeme? Či nebodaj výchova? Vplyv spoločnosti? Možno z každého trochu. Ale prečo vôbec?
Stále viac krivka týchto prípadov narastá. Roky dozadu takéto prípady boli kurióznymi udalosťami. Nebol na to čas? Alebo iná mentalita a úcta voči vlastnej prezentácie?
Vždy boli, sú a budú mladí. Stále sa budú vymýšľať nové a nové prejavy prezentujúce ich vek. Radšej si na to zvyknúť alebo sa zamyslieť a zakročiť? Len či by sa to ešte dalo...
