Viera je neobmedzená a každého drží nad vodou. Našťastie je aj slobodná a nik nemôže nútene naočkovať tú „pravú“. Ver a nechaj veriť. Fanatizmus často prekročí realitu a zabúda na právo výberu. No silene nútená myšlienka sa nestane vernou. Dlhé boje za slobodu prejavu tiež netreba zneužívať a urážať ostatné viery nie je tiež potrebné. No svojho názoru sa vzdávať netreba, treba si stáť za svojím. Je to jedna z najväčších cenností dnešnej doby. Bohužiaľ krv, ktorá bola doteraz preliata „len“ za prenasledovanie náboženstva, vlastného vierovyznania, by zachránila niekoľko miliónov ľudských životov.
Keď sa vôbec dejú takéto činy načo sme tu? Prečo to bohovia dovolia? Alebo je to len fikcia ochrany ľudstva? Možno sa to dá vysvetliť jediným slovíčkom: život. No určite by si každý z nás vedel predstaviť aj iné spestrenie pri pribúdajúcich rokoch ak by išlo iba o vyplnenie nudy a zahnanie stereotypu.
Tradovanie je tiež silné zameranie. Z každého rohu na nás „hučí“ niečo iné. Len čomu veriť. Vplyv prostredia, v ktorom sa pohybujeme má snáď najväčší dopad. Rozhodnutie je individuálne a často sa hľadá veľmi dlho. Nečudo, keď mysteriózny nádych je taký ťažký, že sa dá krájať. Nie je ľahké si vybrať a zaviazať sa. Alebo sa len tak z diaľky prizerať a voľne žiť? Väčšinou sa to zvrtne keď sa prihodí niečo zlé a človek sa obracia na vieru, ktorá zomiera posledná. Každý v niečo verí, aj keď to neprizná. Má svoju oporu nech už je to čokoľvek a je jej verný.
Väčšina z nás v detstve počula od svojich blízkych, keď niekto umrel alebo len aby sme poslúchali o nebíčku a pekle. Treba si „len“ vybrať...
