Búrka

vôňa trávy, pusté cesty,

šum stromov, podvečerné šero,

let vtákov príliš nízko,

moriaci chlad sa šíri vzduchom,

už je to tu; búrka pred výbuchom.  

Oslepujúce šlehy bleskov,

bubnujú celistvou tmavou prikrývkou,

so silným zvukom hromov,

vnárajú nepokoja do spánku.  

Prvé kvapky, ako prvé slová hádky,

odrážané od zeme, ktoré vietor zaženie.

Padajúce stále viac, hustejšie a so stopou,

ktorá uschne len so záplatou.

Prúdy vody omývajú nekonečné schody,

a sťahujú so sebou kamienky,

ako v hádke slnečné spomienky.  

Potom len tíško, ťažký mokrý vzduch,

uzatvára nad krajinou oparný kruh.