Kedysi som sa s priateľmi a kolegami rozprával o záľubách, športe, politike, vede, .... Pozorujem však, že obsah súčasnej konverzácie sa výrazne začína plniť mediálnym obsahom, ktorý bol ľuďom v mojom okolí "injektovaný" do hláv. Rozoberá sa Hotel Paradise, Farma, Hlas, Talent, Superstar, Ordinácia, Panelák, ...
A viete ako sa cítim ja? Nemám čím prispieť do diskusie. Môžem akurát nadávať, ale to nikoho nezaujíma. V prenesenom význame môžem povedať, že mi komerčné médiá doslova berú kamarátov - kradnú ich duše. Majú na mňa dosah, aj keď sa im vyhýbam.
Dovolím si pripojiť ešte iný pohľad na obsahovú stránku komerčných televízií. To, čo televízie vysielajú v najatraktívnejších vysielacích časoch, je vlastne tovar. Nazýva sa to formát. S formátmi sa bežne obchoduje a existujú firmy, ktoré predávajú formáty našim komerčným televíziám. Myslíte, že reality šou Farma je výsledkom tvorivosti nejakej našej televízie? Kdeže, tento formát dávali už pred 10 rokmi v Nemecku na RTL pod názvom "Bauer sucht Frau" a je len kúpený s možnosťou vlastnej úpravy. To, čím sa trh nasýtil v USA a západnej európe, sa len teraz dostáva k nám.
Je to ako v nejakej továrenskej kantíne. Máte na výber 3 jedlá a musíte zjesť to, čo vám naservírujú. A vy to s radosťou urobíte a neviete, že všetky tri jedlá boli uplácané z jednotvárnej mäsokostnej pasty.
Nesmieme zabúdať, že médiá majú na národ výchovný účinok. Aký bude výsledok ich pôsobenia, keď o ôsmej večer aktéri používajú nadávky a primitívne prejavy, z ktorých sa "vypípa" len stredná časť? Navodí to pocit normality - pocit, že takto sa rozpráva bežne v každej rodine. Takto nechtiac (a možno aj chtiac) médiá vychovávajú svojich konzumentov.
Máme slobodu. Slobodu pozerať a slobodu vysielať. No aj tak nie sme slobodní. Nenechajte si ukradnúť dušu. Vypnite telku a skúste opraviť dvierka na kuchyni, sadnúť na bicykel, ísť na pivo, alebo si prečítať knihu.
