Ak pripustím paralelu s mravcami, mohol by som považovať za svoje „mravenisko" Bratislavu, Slovensko, či Európu. A keby nim bola celá zemeguľa, tak mojou Sásou je potom Galaxia, o ktorej toho viem asi toľko, koľko mravce o svojej dedinke. Pri takomto porovnávaní 30 kilometrová cesta zo Sásy do Bratislavy znamená pre mravca to isté, ako intergalaktický let pre mňa. Obe možnosti sú rovnako nepravdepodobné (i keď úplne vylúčiť sa nedajú). Ale pri myšlienke, že naša Galaxia má priemer 100 000 svetelných rokov, obsahuje viac ako 150 miliárd hviezd a jej hmotnosť je väčšia ako bilión Sĺnk (bilión je o tri nuly viac ako miliarda!) už na paralely s mravčou cestou do Košíc, alebo nebodaj do Washingtonu ani radšej nemyslím. Na to mám príliš slabý hardvér.
Jednu zásadnú vec ale ešte pochopiť dokáže. Moja existencia má pre vesmír možno menšiu dôležitosť ako existencia jediného mravca pre celú zemeguľu! Tí mravčekovia totiž ako živočíšny druh, majú pre náš ekosystém kľúčový význam. „Má aj tvoj druh aspoň v niečom kľúčový význam pre zem, vesmír ?", ozval sa opäť hlas. Zamyslel som sa, či sa naozaj môžeme pochváliť aspoň niečím a či tie mravce skutočne nie sú potrebnejšie ako my. Na čo je vlastne dobrá existencia ľudstva ? Prispievame vôbec nejako do systému ? Pomáhame v niečom prírode alebo ju len zneužívame a ničíme ? Vedci bijú na poplach, že sme „dokázali" za posledných 50 rokov zdevastovať Zem viac ako všetky predchádzajúce generácie ľudstva za desiatky tisíc! rokov (názorne tento fakt ilustruje film HOME, ktorý nakrúcal Yann Arthus-Bertrand vo vyše 50-tich krajinách.
Podobne ako mravce, aj my máme svojich vodcov, ktorí nás usmerňujú ako máme žiť
Často si kladiem otázku, či sme naozaj takí inteligentní ako si o sebe myslíme. Nemali by sme si potom uvedomiť, že celý náš život sa odohráva v jednom ohraničenom mravenisku ? Zemetrasenia, cunami, či záplavy nám denne naznačujú akí sme maličkí pred prírodou. Dokedy chceme píliť konár, na ktorom sedíme ? Dokedy sa chceme správať ako metastazovaná rakovina v tele vlastnej matky Zeme ?
Mravenisko v Zambii
Spomenul som si na príbeh o chlapcovi, ktorý nalial na mravenisko benzín a podpálil ho. Aká bola šanca mravcov brániť sa ? Aká bude naša šanca prežiť, ak sa nejaký nespratný chlapec z inej galaxie rozhodne podpáliť naše mravenisko, ešte predtým ako ho zlikvidujeme sami ?
Pri tejto myšlienke som odtrhol zrak od mraveniska s podozrením, že mi už asi preskočilo a že uvažujem nad hlúposťami. V tom sa opäť ozval známy hlas: „A čo, ak to nie sú hlúposti a niekto v tejto chvíli naozaj pozoruje Tvoje mravenisko... ?"
