Bolo to na krajnici v obci Sása (30 km od Bratislavy). Asi meter od cesty som uvidel obrovské mravenisko. Desiatky tisíc mravcov pracovali tak usilovne, že si nič naokolo nevšímali - samozrejme ani mňa. Rozmýšľal som, či vôbec majú schopnosť registrovať, že ich pozoruje nejaký „obor". Zrazu mi pohľad padol na tabuľu Sása vzdialenú asi 50 metrov od mraveniska a začal som uvažovať, či tie mravce niekedy v živote opustia svoju dedinu. Nie som odborníkom na hmyz, ale predpokladám, že sa nedostanú veľmi ďaleko. Zomrú bez toho, aby čo i len tušili, že vieme lietať do vesmíru, máme atómovú bombu a na trhu je už iPad 2. Netušia dokonca ani to, že existuje Bystrica, Košice, či vôbec Slovensko. Dostať sa niekde do USA alebo Austrálie - tak to je už úplne Sci-fi. Chudáci mravce. Nemajú ani potuchy, čo sa okolo nich deje a kde sú v čase a v priestore umiestnené. Tupo sa len starajú o svoje mravenisko do konca života... V tom sa ma nejaký hlas v hlave opýtal: „A Ty nie si ako tie nič netušiace mravce ?"