V domoch v tom čase žili väčšie rodiny, vrátane starých rodičov, tiet, ujov a starších súrodencov. Simonianovci neboli výnimkou. Päťročné dievčatko počulo zúfalé predsmrtné výkriky svojich príbuzných a a ich volania o pomoc. Bola pri tom ako všetkým sťali hlavy. Na smrť vydesená zostala zabalená v koberci ešte niekoľko dni, kým ju neobjavili susedia.
Nápadu s kobercom, rovnako ako Margarita Simonian, vďačia za život desiatky ďalších členov jej rodiny, ktorí by neboli na svete, keby päťročné dievčatko vojaci objavili a zabili. Takýchto happy endov (ak sa to dá tak nazvať), vám v Arménsku porozprávajú ešte niekoľko sto. Ale jeden a pol milióna vyvraždených Arménov také šťastie nemalo. A desiatky potenciálnych potomkov každej jednej obete nedostali šancu na život vôbec.
Arménska genocída znamenala hádzanie zo skál, pálenie zaživa, topenie v šírom mori, zahnanie do jaskýň a udusenie splodinami ohňa zapáleného pred vchodom, alebo pre osmánov tradičnejšie stínanie hláv, kynoženie, vyrezávanie bábätiek tehotným ženám z brucha a množstvo ďalších spôsobov vrážd. Hlavne, aby sa šetrili náboje, keďže krajina bola vo vojne. Príkaz osmanskej vlády znel jednoznačne – vyvraždiť všetkých Arménov žijúcich na území Osmanskej ríše a šetriť pri tom muníciu.
Genocída, ktorú si za vzor zobral aj Adolf Hitler začala v dnešný deň pred 101 rokmi (24. apríla 1915). Dôvod? Arméni, ktorí sú hrdí na to, že v roku 301 ako prvý štát na svete prijali kresťanstvo za jediné náboženstvo, odmietli konvertovať na islam. Ich existencia následne nezapadla do kontextu myšlienok panturanizmu, panislamizmu a panturkizmu, ktoré nie sú cudzie pre časť tureckej politickej elity dodnes.
Pri písaní vedeckej monografie o arménskej genocíde som si s hrôzou uvedomil, že ľudstvo sa za sto rokov vôbec nepoučilo. Niekedy som dokonca nevedel, či naozaj študujem historické dokumenty alebo čítam dennú tlač 21. storočia.
Rovnako ako vtedy, aj dnes sme svedkami masových vrážd kresťanov len pre ich vieru a rovnako ako vtedy, aj dnes je Európa prevažne ticho. Tak ako vtedy nebola pre mocnosti dôležitá pravda, právo, spravodlivosť, morálka a česť, rovnako aj dnes sú na prvom mieste vojenské a ekonomické záujmy.
Otvorene to priznal aj americký prezident George Bush, ktorý odôvodnil žiadosť o stiahnutie rezolúcie o arménskej genocíde z Kongresu záujmami USA v Turecku, kde Američania majú vojenskú základňu."Kongres, by sa nemal zaoberať dejinami Osmanskej ríše. Mal by sa venovať dôležitejším veciam a neobracať sa chrbtom k demokratickému spojencovi v moslimskom svete, zvlášť, ak ide o spojenca, ktorý každý deň poskytuje našej armáde kľúčovú podporu", vyhlásil G. Bush v roku 2007. Veľmi sa do neho vtedy pustilo takmer 300 kongresmanov na čele s najhorlivejším z nich – Barakom Obamom. Mnoho krát a pri rôznych príležitostiach mu senátor Obama vyčítal, že každý rok 24. apríla v prejave k americkým Arménom nahrádza slovo "genocída" rôznymi synonymami, ako "obrovská tragédia", "strašný masaker", "brutálne vyvražďovanie celého národa" atď. Barak Obama verejne sľúbil, že ak sa stane prezidentom, určite použije slovo genocída a vyzve kongres, aby prijal príslušnú rezolúciu. Ale od svojho zvolenia, každý rok 24. apríla robí to isté, čo George Bush a ostatní prezidenti pred nim. Prihovára sa Arménom celého sveta, odsudzuje hrozné masakre a prejavuje sústrasť miliónom obetí. A najdôležitejšie – napriek daným sľubom, ani raz nepoužil slovo GENOCÍDA, proti ktorému Ankara bojuje na všetkých frontoch a vyhráža sa zhoršením vojenských a ekonomických vzťahov každému štátu, ktorý genocídu Arménov uzná.
Jednoducho rozprávka o cisárových nových šatách. Všetci vedia (historici, právnici, politici...), že osmanská vláda využila prvú svetovú vojnu, aby sa zbavila nepohodlnej kresťanskej menšiny a archívne dokumenty, správy ambasád, výpovede svedkov .... hovoria o tom ako to presne vykonala, ale verejne o tom dnešné demokratické vlády nehovoria. Lebo chcú mať dobré vojenské a ekonomické vzťahy s Tureckom. Najďalej v pokrytectve zašiel spomínaný Barack Obama, ktorý v svojich prejavoch zdôrazňuje, že nezmenil názor a myslí si presne to, čo pred rokmi (lenže nahlas to už nehovorí).
Slovensku slúži ku cti, že je jednou z vyše dvadsiatich krajín, ktorých parlamenty uznali genocídu a odsúdili páchateľov.
Napriek tomu faktom zostáva, že za smrť 1 500 000 ľudí sa vo väzení do dnes neocitol ani jeden jediný človek. Aby toho nebolo málo, tak Turecko stále popiera, že nejakú genocídu vôbec spáchalo. Aj takáto je žiaľ realita medzinárodných vzťahov. Pritom samotný termín aj obsah definície genocída vymyslel poľský právnik Rafael Lemkin práve na základe genocídy Arménov.
Podrobnejšie a konkrétnejšie fakty nájdete v tomto článku a v spomínanej knižke "100 rokov ticha".
Bez ohľadu na to, či sa budete téme podrobnejšie venovať alebo nie, odporúčam prenádhernú pieseň/klip Artura Meschyana s názvom „Kde si bol bože?“ so slovenskými titulkami. Nie je veselá a trvá až sedem a pol minúty, ale údajne má neuveriteľne pozitívny energetický náboj. Stojí teda za to dopozerať klip do konca.
https://www.youtube.com/watch?v=ceiPfqbTYHY
Ak uznáte za vhodné, venujte prosím dnes myšlienku (možno aj pri zapálenej sviečke) obetiam arménskej genocídy, ktorých presne pred rokom vyhlásila arménska apoštolská cirkev za svätých.
Prajem veľa lásky, svetla a pokoj v duši.
