Denne pozorne počúvam stanoviská tlačových oddelení po celom svete, lebo sa touto prácou živím a zároveň ju vnímam ako koníček. Študujem k nej odbornú literatúru a snažím sa niečo zachytiť aj od skúsenejších kolegov zo západných krajín. Len v USA napríklad majú vyše 165 000 registrovaných PR špecialistov pracujúcich podľa prísne stanovených pravidiel a tradícií. Medzi ne patrí zásada, že stanovisko hovorcu spoločnosti, vlády, či konkrétneho ministerstva má byť vecné a neemotívne (čo neznamená, že nesmie vzbudzovať emócie). Nikde som sa nestretol s takým politikárčením hovorcov ako to takmer denne sledujem v našich správach (väčšiny z nich sa to našťastie netýka). Skúsim vysvetliť ako to myslím na príklade ministerstva.
Je úplne v poriadku, ak hovorca prezentuje politický pohľad ministra na určitú ODBORNÚ tému. Smerovanie rezortu totiž určuje minister-politik, jeho strana, či koalícia a prirodzene musia vysvetľovať verejnosti svoje rozhodnutia. Nie je však v poriadku, ak sa hovorca vyjadruje expresívne a namiesto odbornej argumentácie robí čisto stranícko-politické vyhlásenia typu: „Za vlády Fica prekvitala korupcia a klientelizmus..." alebo „Dzurinda s Miklošom rozpredali za haliere celé Slovensko...". Takýto slovník totiž patrí do úst politikom (ak nie do štvrtej cenovej) a nie odborníkom z oblasti PR. Kým pri hovorcoch politických strán, by sa s prižmúrením obidvoch očí niečo také ešte dalo tolerovať, politikárčenie, by malo byť absolútne vylúčené pri ministerských hovorcoch. Nereprezentujú totiž stranu, ani politikov, ale ústredný orgán štátnej správy slúžiaci všetkým občanom krajiny.
Inými slovami, minister a štátni tajomníci síce na základe legitímneho mandátu (koaličnej dohody) nastavujú smerovanie rezortu, ale ministerstvo a jeho zamestnanci, vrátane tlačového odboru sú povinní pracovať na čisto odbornom princípe. Aspoň tak to ukladá zákon o štátnej službe. Mali by to chápať aj politici a nenútiť svojich hovorcov do politických vyjadrení.
