Keby mi niekto prerozprával obsah, myslel by som si, že nehovorí pravdu alebo prinajmenšom poriadne preháňa. Bol som totiž presvedčený, že produkty formujúce detskú psychiku sú pod prísnou kontrolou úradov a hocikto nesmie šíriť hocičo. Zborník „Rozprávky kol do kola" ma vyviedol z omylu.
Stalo sa to cestou do Košíc, na ktorú si deti zobrali pár cédečiek do auta. Hneď po Nitre prišiel rád na rozprávku „O princeznej so zlatou hviezdou na čele." Úvod bol pomerne tradičný. Šťastný kráľovský pár, narodenie dieťaťa a ... smutná smrť matky. Po smrti manželky, radcovia odporučili kráľovi druhý sobáš. Panovník prešiel pol sveta, videl veľa krásnych žien, ale novú manželku si nenašiel. Potiaľ, som si v absolútnej pohode, spokojný s príjemnou jazdou a krásnym slnečným počasím, veselo šoféroval. Všetci sme pozorne počúvali ďalej.
Keď sa kráľ vrátil domov, privítala ho jeho vlastná dcéra - pôvabná princezná Lada. Ďalej budem radšej citovať. „Kráľ úplne stŕpol nad jej krásou a podobou s mŕtvou matkou. Lada mu natoľko pripomínala jeho ženu, že sa do nej zamiloval a rozhodol sa, že si svoju dcéru zoberie za ženu. Keď to princeznej Lade povedal, zhrozila sa nad jeho nápadom, ale po chvíli, ako keby nič povedala: „Zoberiem si Ťa milý otec, keď mi kúpiš šaty, ktoré budú ušité z krídiel zlatohlávka." Kráľ odpovedá: „Vieš, že Ti ich kúpim duša moja. Splním všetky tvoje želania. Len si ma zober za muža."
Pamätám sa, že som chvíľu mal čo robiť, aby som nehavaroval. Nerád používam klišé, ale naozaj som neveril vlastným ušiam, neveril som, že to čo som počul je realita. Žiaľ bola. ((ZVUK))
Rozprávanie pokračovalo trápením sa princeznej, ktorá vymýšľala nové úlohy a jej otec ich všetky splnil, až nadišiel deň svadby. Po celý čas sme uvažovali, že by sme mali rozprávku okamžite vypnúť, prepnúť. Báli sme sa ale, že práve tým upútame ešte väčšiu pozornosť detí. Nuž, počúvali sme ďalej.
Dcére nakoniec nezostalo nič iné, len útek z kráľovstva a zamestnanie sa v kuchyni susedného kráľa. Po počiatočných útrapách sa Lada nakoniec zasnúbila s krásnym princom a s hrôzou sa spolu s ním vybrala za svojim otcom. Tomu už našťastie nepovolená láska vyprchala (na základe pokarhania mŕtvej matky vo sne) a zostala v jeho srdci len láska otcovská. Takýto krásny, romantický koniec perverznej incestnej rozprávky. S hrôzou čakám, kedy nejaká svetlá hlava vymyslí aj pedofilný variant.
Cédečko sme schovali a s deťmi sme o ňom už nikdy nehovorili, lebo sa to ani nedá. Mal som snáď presviedčať dcéru, že keď vyrastie, tak ju určite nebudem nútiť, aby sa stala mojou ženou ? Mal som jej vysvetľovať, že to sa len nejakému ujovi alebo tete z vydavateľskej firmy nepodaril text ? Naozaj sme nevedeli čo povedať, tak sme zostali radšej ticho.
Milí rodičia, budúci rodičia ! Zdá sa, že v dnešnej dobe dokonca už aj rozprávky môžu vaším deťom ublížiť, preto si dávajte radšej pozor.
P.S. Cestou späť sme zariskovali a pustili sme si druhé cédečko série „Rozprávky kol dokola." Perníková chalúpka tam bola upravená tak, že milujúci otec na príkaz zlej macochy odviedol svoje dve vlastné deti do lesa a nechal ich tam, aby zomreli. Janka a Marienku oklamal, že bude na vedľajšej čistinke rúbať drevo, aby sa neznepokojovali a nerušene zbierali jahody. Bol taký zákerák, že pred odchodom domov priviazal o strom sekeru. Tá vo vetre vydávala zvuk rúbania, čo deti uisťovalo, že otecko je stále s nimi. Keď sa už zotmelo a bola veľká zima, deti sa vybrali za otcom a našli len priviazanú sekeru. Marienka do poslednej chvíle presviedčala Janka, že ich milovaný otecko by svoje deti určite nikdy v lese nenechal ... Nuž, čo dodať ? Aj v tejto rozprávke teda deti uvažujú rozumnejšie ako ich bezcitní a "chorohlaví" otcovia. Ako otec protestujem proti takýmto škodlivým rozprávkam aspoň touto formou.
Sloboda je fantastická vec, ale potrebujeme jej až toľko, aby každý nekompetentný človek mohol bez akejkoľvek kontroly písať a šíriť rozprávky pre deti ? Čo si budú myslieť o svojich rodičoch ? Veď poslaním rozprávok nie je vnášať neistotu do rodinných vzťahov, ale naopak rozvíjať intelektuálny, duševný a hodnotový potenciál najcennejších bytostí na svete. Ako vieme, deti sú najľahšie formovateľné a rozprávky sú veľmi účinným nástrojom manipulácie. Mali by sme preto zabrániť, aby nejaké "nepodarky" vštepovali ďalším generáciám, že incest, zrada a pedofília sú bežnou a prirodzenou súčasťou života. Možno aj sú (najmä pri sledovaní správ sa to tak javí), ale ide o choroby, ktoré rozhodne nepatria do detského sveta. Deti majú právo na rozprávky, ktoré im dodávajú istotu a odvahu. Majú právo veriť, že dobro vždy víťazi nad zlom. Aspoň v detstve im doprajme túto nádhernú ilúziu.
