Všetko sa začalo v piatok (25.2.2011), keď sme pokračovali v prezentovaní krás Slovenska zahraničným turistom. Na rade boli NR SR, Bratislavský hrad, Devín a Dóm sv. Martina. Na 10:30 sme boli objednaní na prehliadku parlamentu s výkladom (mimochodom výborná služba pre občanov).
Vzhľadom na rozbúrané parkovisko a rezervované miesta pred parlamentom pre privilegovaných, sa ale tam prakticky nedá nikde zaparkovať. Po niekoľkých kolách krúženia sme nakoniec našli dve miesta na chodníku, na Streleckej ulici, odkiaľ práve odišli iné vozidlá. Potešili sme sa, že tam zostalo dosť miesta pre chodcov, kočík, či invalidný vozík. Nemuseli sme teda s vyše 80-ročným pánom a malými deťmi parkovať kilometer od parlamentu.
Stretnutie sme teda s miernym meškaním stihli a absolvovali sme veľmi zaujímavý a obsažný výklad o dejinách Slovenska a slovenského parlamentarizmu. Nasledovala prehliadka Bratislavského hradu a cirkevných klenotov. Nadšenie turistov schladila tvrdá realita – na mieste, kde sme nechali autá, už parkovali iné vozidlá. Naše autá boli odtiahnuté na Macharovu ulicu. Keďže fúkal nepríjemný mrazivý vietor, boli sme už úplne premrznutí. Nič nám však nezostávalo, zavolali sme teda 2 taxíky, ktoré omylom išli najprv k Národnej banke a nie k Národnej rade, čo znamenalo, že sme čakali na mraze asi 25 minút. Na mieste nás „privítala“ zamestnankyňa odťahovky (pani Bugárová) výčitkou, aby sme vchádzali rýchlejšie, inak jej bude zima.
Márne sme sa pýtali, prečo boli odtiahnuté vozidlá, ktoré reálne nikomu neprekážali. Argument, že v Bratislave sú pre katastrofálnu situáciu s parkovacími miestami nútené rovnako parkovať tisícky vodičov denne bol, samozrejme, tiež úplne zbytočný. Boli sme upozornení, že paragrafy hovoria o 1 a pol metrovom odstupe, ktorý sme vraj nedodržali. Nasledovala obligátna veta vyslovená vecným tónom: „Ak sa vám niečo nepáči, choďte sa sťažovať poslancom, ktorí takéto zákony prijali.“ Bolo jasné, že pani Bugárová opakuje túto vetu vyše 100 vodičom denne, a že nemá význam vysvetľovať žene, ktorá z nás žije, že auto s dvoma detskými sedačkami, ktoré nikomu neprekáža, by sa v treskúcej zime odťahovať nemuselo. Na jej strane bol totiž zákon.
O chvíľu sme zistili, že nútené odtiahnutie vozidla stojí 93 (!!!) eur (bez pokuty, ktorú vodič platí zvlášť) a to aj v prípade, že auto viezli len 50 metrov. Pri cca 100 autách denne a zohľadnení nižšej intenzity odťahov cez víkendy, to vychádza zhruba na 25 000 eur mesačne (27 dní x 93 eur). Čo by dal ktorýkoľvek podnikateľ za takýto garantovaný biznis, ktorý je výnimočný ešte aj tým, že jeho výnosovosť neohrozuje ani globálna kríza, ani zvyšujúce sa ceny paliva či ďalšie ekonomické faktory, ktorými sa riadia iné firmy na celom svete? Páni poslanci ale určite mysleli na blaho ľudí, keď dohodili takýto lukratívny a bezstarostný biznis pre jedinú a teda monopolnú odťahovku. Slušná motivácia a nedajbože korupcia v tomto prípade ani len nemôže prichádzať do úvahy.
Arogantným vystupovaním personálu čoraz zdesenejší turisti si po zaplatení stoviek eur (2x pokuta + 2x odťah) možno pomysleli, že za také peniaze sa ľudia asi dostávajú k svojim autám v areáli odťahovky po červenom koberci. Aké však muselo byť ich sklamanie, keď zistili, že namiesto slušného areálu bohatej firmy vodiči a ich posádky na ceste k svojim autám musia manévrovať medzi psími výkalmi.
Ďalším prekvapením bolo zistenie, že máme zlomené puklice na oboch autách. Napriek čerstvým rezom a ledva visiacim kúskom plastu nám zamestnanci odťahovky tvrdili, že poškodenie je staršieho dáta. Väčšina vodičov to asi v tomto momente vzdáva, veď komu sa chce naťahovať s mocnou firmou pre nejaké puklice. My sme sa však rozhodli, že požiadame o spísanie reklamačného protokolu. Pani Bugárová sa prišla pozrieť na poškodenie a vypočula si naše argumenty. Hojdajúce sa drobné úlomky by za jazdy museli odletieť a poškodenia sú čerstvé a nezašpinené, čo znamená, že sa s autom po zlomení puklíc ešte nejazdilo. Tieto dôkazy, ktoré ich usvedčili z klamstva neskôr potvrdila a zadokumentovala aj nami privolaná štátna polícia.
Nasledovalo najväčšie prekvapenie dňa. Všetci zamestnanci zrazu zmizli, brána a dvere sa zavreli a my sme zostali uväznení v uzavretom areáli. Najprv sme si mysleli, že sa pani Bugárová vráti. Po pár minútach sme sa odvážili zaklopať na okno. Na naše obrovské prekvapenie zamestnanci stiahli žalúzie. Deti sa po cca 10 minútach väznenia veľmi báli a preto začali búchať do okna silnejšie. Zrazu sa okno otvorilo a dve ženy z neho vystrčili veľkého bojového psa. Všetci, vrátane turistov, 80-ročného pána a oboch detí zažili obrovský šok. Zo strachu o psychiku detí som aj napriek zastrašovaniu psom zabránil pani Bugárovej, aby opätovne zatvorila okno.
Horor sa zrazu skončil, dvere sa otvorili. Vydesené deti a turistov sme poslali preč s privolaným synovcom a pustili sme sa do písania reklamačného protokolu. Keďže za poškodenie našich áut spoločnosť Car Towing odmietla prevziať zodpovednosť, vozidlá sme ponechali v areáli do príchodu štátnej polície.
Začalo sa priestupkové konanie a tiež sme išli na políciu a podali sme aj trestné oznámenie za obmedzovanie osobnej slobody. Napriek tomu, že zrejme pôjde o boj s veternými mlynmi, sme odhodlaní riešiť túto situáciu tak v trestnoprávnej, ako aj občianskoprávnej rovine. Ak sa totiž ľudia nebudú nikdy ozývať, osoby typu pani Bugárovej a jej šéfovia budú stále arogantnejší a o pár rokov ostatným nedovolia ani len zdvihnúť hlavu.
Ešte pár otázok na zamyslenie.
Reklamácia bola namieste zamietnutá akýmsi „odvolacím orgánom“. No, a čuduj sa svete, nebol ním nikto iný ako pani Bugárová. Na našu písomnú sťažnosť na arogantné vystupovanie pracovníkov, zastrašovanie psom v prítomnosti detí a za väznenie šiestich ľudí v uzavretom areáli, sme od pani Bugárovej dostali nasledujúcu písomnú odpoveď: „Pán je arogantný, neslušný, jeho správanie je neprijateľné. Deti sú drzé a hlučné.“ Myslím si, že toto nepotrebuje žiadny komentár. Len ma zaujíma, či môže skutočne normálny človek vyhodnotiť snahu vystrašených deti dostať sa z uzavretého areálu plného výkalov za drzé a hlučné vystupovanie ?
Ako je možné, že tá istá osoba vydáva oficiálne dokumenty v mene starostu mestskej časti Bratislava-Staré mesto a pracuje s oficiálnou okrúhlou pečiatkou mesta. Ako je možné, že tá istá osoba jednou rukou podpisuje dokumenty v mene mestskej časti, ktorá formálne nariadila odťah vozidla a následne druhou rukou, v mene súkromnej akciovky, inkasuje peniaze a zarába ako monopol? Inými slovami, pani Bugárová koná najprv v mene mestskej časti BA-Staré mesto, potom v mene starostu, na oficiálnom hlavičkovom papieri, odovzdáva výzvu na zaplatenie 93 eur súkromnej akciovke Car Towing a nakoniec ako zamestnankyňa tejto spoločnosti preberá peniaze prostredníctvom príjmového pokladničného dokladu s hlavičkou Car Towing. Na záver, už na hlavičkovom papieri mestskej časti BA-Staré mesto vyhotovuje protokol o odovzdaní vozidla. To všetko za pár minút. Je naozaj všetko v poriadku s týmto monopolným biznisom?
P.S.
Reportáž TV JOJ odvysielaná v Krimi novinách 27.2. len potvrdzuje, že arogantné praktiky zamestnancov Car Towingu sú na dennom poriadku.
http://televizia.joj.sk/tv-archiv/krimi-noviny/27-02-2011.html (ide po 17. minúte)
