Dobré ráno!

Vstal som zo svojej továrne na sny, zotrel z očí posledné zvyšky mesačného svitu a pomaly, ale isto, som sa ocitol v mojej izbe. Moje prvé kroky putovali do kúpeľne, no všetky pokusy o poľudštenie môjho krásneho „prírodného“ účesu boli márne. Tak sme s mojou chlpatou pokrývkou hlavy zakopali vojnovú sekeru a moje telo zamierilo, priamo za nosom, do kuchyne. Potom som si to však rozmyslel, lebo zrovna sa mi nechelo prebúravať dve steny, ktoré ma od nej delili a použil som, pre istotu, dvere.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Ďalšiu bitku, tentoraz s chladničkou, som už vyhral a tak mi, samozrejme, patrila vojnová korisť. Pre pol litra mlieka a akési úžasné cereálne guličky som pripravil lístky prvej triedy s konečnou stanicou v mojom žalúdku. Chcem sa však stravovať zdravo, a tak tieto nezdravé veci boli spláchnuté jedným krajcom chleba s pekným kúskom klobásky.

Kdesi medzi mojím včerajším oblečením a vankúšmi, ktoré počas môjho kľudného spánku opäť samy od seba vyleteli z postele sa po dlhom pátraní objavil môj osobný asistent, ktorý má úžasnú schopnosť otravovať ma práve vtedy, keď to najmenej potrebujem. Ale do určitej miery som už na ňom závislý, lebo nie každý dokáže stlačením jedného gombíka vyčariť hlas milovanej osoby...

Vtom môj pohľad skočil smerom k oknu a čo nevidí? Vonku svieti slnko. Potešený týmto objavom, no zároveň uvedomujúc si, že to si len pani Zima požičala oblečenie od svojej mladšej sestry Jari ( Opäť jej došiel Ariel a svoje šaty má už riadne špinavé), som hodil všetku svoju nadobudnutú energiu do vrecka na kabáte a vyrazil smerom ku vchodovým dverám. Ešte vypiť zo štyri slnečné lúče ukryté v pohári vody a môžem vykročiť do džungle...