Jedného krásneho jarného dňa, hneď zrána, prišla na svet malá myšlienka. Ako pred každým novorodeniatkom, stáli pred ňou (takmer) neobmedzené možnosti, veľké ciele, o ktorých zatiaľ maličká ešte nemohla ani tušiť. Veď sotva uzrela svetlo sveta. Rodič myšlienky, pyšný na svoje dielo, nenechal svoje dieťa pokojne dospievať v bezpečnom rodinnom prostredí, ktoré by ju uchránilo od všetkých zlých vonkajších vplyvov.
Prvý pohľad, plač a dotyky. Bozky, akoby opäť od piky. Dve nahé duše túžbou ohnivou, zahrajú najkrajšiu hudbu pohybov.
Telo na telo a cítim ťa. Bezmocnú voči útokom. Celým ja chcel by som dostať ťa. Keď aj tam, pred veľkým publikom.
Tri fľaše na stole, každá prázdna. Odľava výkriky, daj to do dna! Hudba a dymové bubliny. Alkohol zakrýva obliny.
Vstal som zo svojej továrne na sny, zotrel z očí posledné zvyšky mesačného svitu a pomaly, ale isto, som sa ocitol v mojej izbe. Moje prvé kroky putovali do kúpeľne, no všetky pokusy o poľudštenie môjho krásneho „prírodného“ účesu boli márne. Tak sme s mojou chlpatou pokrývkou hlavy zakopali vojnovú sekeru a moje telo zamierilo, priamo za nosom, do kuchyne. Potom som si to však rozmyslel, lebo zrovna sa mi nechelo prebúravať dve steny, ktoré ma od nej delili a použil som, pre istotu, dvere.
