Čo by človiečik nespravil

Viem je to nezodpovedné a tak podobne. Namiesto toho aby som cez obed využila čas na učenie medzi prednáškami umývala som podlahu. Vydržala by to aj bez toho ale je tu teraz krajšie a čistejšie a bezprachovo. Teda takmer. Tie malé potvorky isto striehnu kedy môžu dopadnúť na naše lino a tam čakajú kedy sa JA zabudnem obuť a nalepia sa mi na bosé nohy. To je začiatok neučenia sa. Pokračuje sa obedom a pomalým prežúvaním, nasledovaným pitím kávy so spolubývajúcou a výdatným rozhovorom. A musím povedať, že báječným! Rozobrali sme pár chalanov do podrobností samozrejme v tom dobrom, nie aby si niekto náhodou myslel niečo iné.

A potom nasleduje prednáška a menší útek na premiéru muzikálu. Musím uznať, že bol krásny. Treba vidieť – Keď v máji sú Vianoce.

Následne prišiel Literárny večer. Neísť by bola blbosť, preto že mal na našej škole tohto roku premiéru a ja som na niečom podobnom nebola. Príbehy boli fajnové, milé, vtipné, zamýšľavé. Jednoducho z každého rožka niečo v tom správnom pomere. Improligu som vynechala s výhovorkou, ako poznamenali štvrtáci, že sa idem učiť a písať.

Hmm, nešla som. Na intrák síce áno ale taká sprcha a potom večera za doprovodu kontrolovania mailíkov a najvšakovakejších stránočiek. Potom to prišlo! Prinútenie sa na učenie filozofie. Snažila som sa. Ale teraz mám z toho strašný pocit. Spolužiačky si to opakujú a ja som z toho vymletá. Doslova a do písmena. Neostáva už nič iba veriť.

Skoro som zabudla. Ostala už iba jedna vec. Hlavná a dôležitá. Vyspinkať sa nato. Všetkým nespáčom prajem krásne a sladké sníčky.