Veľký boj

Potiahne ním a zakryje sa až po uši. Dym sa dostane do izby a napĺňa ju. Hudbu preruší známy zvuk ICQ-čka. Chlapec sa rýchlo odkryje. Z očí si vyberá pozostatky spánku. Tackavo sa postaví, prejde k písaciemu stolu, nedočkavo otvára fľašu s minerálkou. Pije bez akéhokoľvek prehĺtania. Niečo zavetrí. Zapozerá sa na vzduch v izbe. Rýchlo položí fľašu späť a zvalí pritom bezdrôtovú myš na zem. Poprekračuje porozhadzované oblečenie, topánky, obaly od chipsov. Pribehne k dvojplatničke, na ktorej sa varí smaltovaný hrniec. Pripeká neurčitá smaltovaná vec. Okrajom značkového trička sa ju snaží od platničky odlepiť. Skúša to niekoľkokrát a niekoľkými spôsobmi. Preruší ho opäť známy zvuk ICQ-čka. Nahnevane sa na päte otočí a ide do izby. Bosou nohou stúpi na myš. Zanadáva. Zohne sa po ňu. Náhla bolesť mu prejde hlavou. Zamračí sa. Nechá ju tam a podíde k počítaču. Pozerá na blikajúcu obrazovku. Šetrič s fotkami. Niekoľko si ich pozrie. Bar. Dievčatá. Diskotéka. Dievčatá. Dievčatá. Baba. Odvráti zrak. Do rúk berie mobil, otvára balkónové dvere a vchádza na ostré slnko. Zažmúri oči a po spamäti píše SMS-ku.
„Ako sa máš?“
Pozerá do diaľky. Izbou zavládne ticho. Bum - bum - bum. Ozýva sa z vchodových dverí bunky. Vchádza do izby. Telefón hádže na posteľ. Prechádza tlejúcim hrncom. Ťahá dvere. Sú zamknuté. Vo vreckách riflí hľadá kľúče. Z reprákov sa neuveriteľne hlasne ozve naliehavé ICQ s tromi pípnutiami tesne za sebou. Opúšťa dvere. Stojí pred počítačom. Stlačí medzerník. S vrzgotom odtláča stoličku. Sadá si. Spúšťa hudbu. Pravidelný dunivý zvuk nadhadzuje porozhadzovanými papiermi na stole. Naťahuje sa za myškou. Stolička sa mu odsunie. Na zemi pristáva s veľkým hrmotom. Myš vyhodí na stôl. Zdvíha sa. Dym je už úplne čierny a jeho kúdoly sa valia cez otvorený balkón do okolia. Pobehuje po izbe, po chodbe. Dvojplatničku vytiahne z elektriny, vbehne do kúpeľne,... ICQ, hlasno, päťkrát. Zapína studenú vodu a do sprchovacieho kúta hádže pozostatok zhoreného hrnca spolu s platničkou. Znovu ICQ. Oplachuje si tvár. Kloktá. Neutrie sa. Voda z neho kvapká všade. Otvára chladničku a pozerá na jej prázdne poličky. Odsunie hrniec s hnijúcimi špagetami a vyberá jediný jogurt. Nedočkavo ho otvára. ICQ. Zastaví sa. Pozerá do izby. Podíde k nej pár krokov. ICQ. Otočí sa späť ku kuchynke. Vyberá lyžičku, detské piškóty, jahodový džem,... ICQ. Do veľkého pollitrového pohára od Pilsnera hádže vrecúško čaju. Zapína rýchlovarnú kanvicu. Všetky dobroty si s blaženým úsmevom odnáša do izby na stôl. Napravuje periny na posteli, mobil mu pri tom odskočí na balkón, nevšimne si to. Zalieva si čaj. ICQ. Pomaly, bojazlivo, nedočkavo, vášnivo. Sadá si za počítač. Prsty poukladá na vyleštené klávesy. Otvára diplomovku. Prelistuje sa na poslednú stranu. Očami prechádza po texte. ICQ mu v pravom dolnom roho zabliká. Tvári sa, že to nevidí. Píše vetu, dve, tri. ICQ zabliká a zapipíka náhlivejšie, nedočkavejšie. Zruší okno. Opäť bliká. Zatvorí oči, otvára piškóty a natiera si ich džemom. Pridá niekoľko viet do diplomovky. Tentoraz si sám otvorí ICQ. Pozrie kto je online a rýchlo ho vypína. Pije vriaci čaj. Klop-klop. Zažmurká na neho malé okienko v rohu. Otvorí ho. Opakuje sa na ňom jediná otázka. Niekoľko desiatok krát.
„Horíš?“
Nechápavo pozerá na otázku, meno odosielajúcej, otázku.
„Prečo by som mal horieť?“ rýchlo odpovedá.
„A ten dym z tvojej izby? Prečo si požiarnikom neotvoril???“
Rýchlo opúšťa počítač, vybehne na balkón kde o niečo zakopne. Mobil padá zo siedmeho poschodia na betónovú plochu, kúsok od napnutej záchrannej siete požiarnikov. ICQ.