Aj jedna ocová kolegyňa už ráno v práci nevyzerala práve najlepšie. Čo vám budem hovoriť: biela ako stena, ruky ako cencúle a pohľad ktorý smeroval "niekde".
Môj ocko ako správny ľudomil a džentlmen ju chcel odviesť do nemocnice (bohu vďaka, že tak nespravil. Viem je to sebecké ale sami uvidíte, vlastne si prečítate prečo)
Totiž tejto pani bolo čím ďalej tým horšie. A tak jej kolegovia zavolali záchranku, veď čo keby im tam odpala alebo, ktovie čo ešte by sa mohlo stať. Záchranka prišla, lenže po neuveriteľných 15 minútach. Ja verím, že toho v takýchto teplách majú dosť ale aj pešo by som tam zašla rýchlejšie. Pán doktor zmeral tlak popozeral sa a skonštatoval nech veľa pije, že to bude lepšie.
Nebolo.
Jej stav sa ďalej zhoršoval a tak ju kolega, ktorému cestou do nemocnice trošku pošpinila auto, odviezol do nemocnike, kde sa istotne o ňu pani sestričky a páni doktori postarajú. Nebyť toho, že majú v práci bývalú sestričku, ktorá zaručila protekciu, len veľmi tažko by sa o ňu v nemocnici zaujímal nejaký doktor s odvôvodnením nech si zájde za obvodným lekárom pre veľmi dôvežitý papierik s odporúčaním. Len tak mimochodom jej doktor je približne 35 kilometrov vzdialený od nemocnice. Na základe už spomýnanej protekcie sa o ňu predsa len niekto zaujímal a v momente naordinoval infúzie. Ale čo keby tú protekciu nemala? Veď nie každý pozná niekoho v nemocnici?
Po tomto incidente smerovali moje kroky do potravín, kde som si zakúpila čerstvú minerálnu a niečo pod zub. Totiž ja známosi nemám a bežať pre potvrdenie k lekárovi síce iba 15 km vzdialenom by bolo asi bosť zaujímavé.
Tak nezabudnite a pite!!! Vodu!!!
