Asi pred pol hodinkou som si ľahla do postele, provizórne vedľa seba položila To kill Mockingbird a s nádejou, že sa mi to cez noc (samo) vtlačí do hlavy som chcela spať. Po piatich minútach som pochopila, že ku kľudnému spánku budem potrebovať (ako každu noc v posledných dňoch) mikinu navyše a teplé ponožky. Po ďalších piatich minútach som zalovila po plyšovej lienke a vankúšiku a snažila sa prekonať samu seba- zaspať. Po ďalších piatich minútach som zapla notebook, pustila si hudbu a nalogovala som sa na blog.sme.sk
Pri pohľade na posledný článok som sa začala strašne smiať. To, čo som tým chcela povedať pochopili plnohodnotne asi len dvaja ľudia. Iróniu je, že nemôžem reagovať na príspevky. Keď sa o to pokúsim, vždy ma vypne. A tak sa len smejem. Lebo to pochopili tí čo mali a tí druhí a asi aspoň posmiali. Ale aj tak som sa rozhodla zmazať daný príspevok a niečo podobné nepíšem snáď o dva týždne. Prečo? To vám poviem o dva týždne.
Druhý pohľad padol na dátum článku. "No", povedala som si, "je načase sa pustiť do ďalšieho nezmyslu, ktorý aj tak pochopia len tvoji najbližší". Veď pre nich je to aj písané. A potom z časti aj pre mňa. Lebo je to taká malá spoveď, ktorá vám uľaví na dušičke. Hej, a ešte mamička ma môže lepšie spoznať, lebo vďaka všemocnému googlu sa aj ona dostala až k môjmu blogu. Týmto by som chcela pozdraviť moju mamku, s ktorou som dnes telefonovala dve hodiny a bolo to fajn. Je to strašne fajn, keď môžete vlastnej mamke povedať o všetkom- a tabu nezostali ani chalani. Mám ťa rada, lebo to berieš so skvelým nadhľadom. Som zvedavá čo povieš až príde "niekto" ďalší:D Lebo babkin ideál si už odhodila (rovnako ako ja dávno predtým) a nechala ma experimentovať. Škola života je asi tou najlepšou školou. Hej, a ešte aby si si nenamýšľala: Mám ťa rada, ale aj ty vieš "občas" vystrčiť rožky a nečuduj sa, že ich občas vystrčím aj ja. Som tvoja dcéra a AJ PO TEBE som toho veľa zdedila. Proste sme ako oheň a voda. Taká milá symbióza:)
Ale aby som sa dostala k niečomu konkrétnemu. Tento víkend mal (okrem iného) 4 veľmi významné udalosti.
Poprvé som si veľmi dlho (a veľmi dobre) popísala s Luckou, ktorá ma naviedla na jednu celkom milú cestu- Cestu úprimnosti. Lebo naozaj sa vám môže kedykoľvek niečo stať. Potom som celú sobotu objavovala spomienky a náznaky, aby som sa nakoniec dokopala a napísala dva dlhé maily. Dlhé, potrebné a nakoniec veľmi oslobudzujúce. Jeden som spätne nečítala. Odoslala som ho ako som ho napísala a asi nikdy nebudem vedieť či som urobila dobre. Ale potom prišiel taký pocit, že je to zo mňa vonku, už to nezáleží len na mne, a ja si môžem len vychutnávať ten pocit. A smiať sa. Strašne sa smiať z vlastnej hlúposti, (asi) oneskorenosti a neviem čoho všetkého. Na druhú stranu sa asi príjemca začal trápiť. To som nechcela, ale čas zahojí všetko. A možno aj niečo zmení. Druhý mail môže veľmi výrazne ovplyvniť môj život tu. K nemu sa vrátim (asi/snáď) o dva týždne. Takže viac menej sa moje prvé dve udalosti týkajú internetu.
Ďalšou udalosťou je také duchovné "prítomnô" s kamarátmi. Také, že sa zobudíte presne v čase, keď na opačnej strane sveta začína vašim kamarátom stužková. Potom ste celý deň naladení na sountracky k filmu Dirthy dancing a potom sa tam dostanete aj tak reálnejšie. Nakoniec vidíte minútové video a ste celý večer v dobrej nálade, lebo som sa pučila smiechom a pritom to bolo excelentné. Takže oficiálne vzdávam hold 4.Be Gymnázia sv. Moniky v Prešove. Dlhú recenziu napíšem až mi bude doručené DVD.
Hej a štvrtou udalosťou je, že som sa celý víkend kopala k učeniu a aj tak mám hlavu ako dutý melón. Takže taká klasická udalosť. Ale niektoré veci si pamätám naozaj dobre. Napríklad, že Hitlerova mama bola sesternica z druhého kolena jeho otca. Alebo, že doktor, ktorý ju ošetroval pred jej smrťou bol žid a aj to bol jeden z možných dôvodov prečo jej syn neskôr začal nenávidieť toto náboženstvo. Celkovo zaujímavé veci. Škoda, že sa mi kvartál končí za dva necelé dva týždne a s predmetom menom "Dictators" sa lúčim. Žiaľ otváram náruč väčšej nude v podobe "Earth science" (skorá veda) a podobným omáčkam. Druhý kvartál sa blíži, ešte zvládnuť záverečné testy a potom si povedať: ,,Yes!":)
A je tesne pred polnocou a ja vypínam notebook. S pocitom, že som opäť nenapísala nič pre davy, iba pre mojich známych si v ponožkách a mikine ľahám na posteľ. Snáď do piatich minút zaspím...
