Neviem čo sapresne stalo, ale ja som sa určite druhýkrát narodila. Taká hlúpa náhoda, aleasi sa to malo stať.
Tak všetko jeupratané, len treba pripraviť Mikuláša. Umyté topánočky už čakajú na okne. Akovždy som sama. Manžel si plní pracovné povinnosti. Pomaly idem do chodby. Tamje naša obrovská, rohová skriňa, ktorá schováva bohatstvo. Teda iba pre nás, leboak by ste nás chceli vykradnúť, určite by ste boli sklamaní. Šaty, topánky,vysávač, lyže, plienky, staré časopisy, fotky - to je náš najvzácnejší poklad.A teraz sa tam ukrýva aj Mikuláš pre Adamka. Zajtra bude prvýkrát naozajvnímať čaro tohto dňa, preto sa neviemdočkať, kedy bude ráno.Všade je tma. Moja ruka sa naťahuje za vypínačom. Jeešte mokrá od umývania riadu. Zrazu cítim obrovskú bolesť, vnímam, že ma asizasiahol elektricky prúd.
Skríknem. Nezaizolovaný kábel trčiaci pri vypínači fungoval akodefibrilátor. Myslím, že asi pol hodinu som sedela len tak a plakala. Nechcemešte zomrieť, chcem tu byť pre svojho syna. Spomenula som si na posledné týždne-hádky s manželom, snaha o dokonalý poriadok, život bez života......A tak nešťastná náhodama prinútila vychutnávať si aj tie najmenšie maličkostia hlavne vrátila mi slová......
Ďakujem, že ešte žijem. Určite to naplno využijem.
