23.15...............už nevládzem ležať vedľa teba a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Ako môžeš tak pokojne spať? To len mňa to trápi? Stačí, aby si ma objal a nemusíš hovoriť ani slovo. Stačí, aby si sa ma dotkol a utrel mi slzy......ale ty spíš.
23.16....zajtra si pobalím veci a odchádzam k rodičom. Vôbec ti na mne nezáleží.
23.25.................Počúvam tvoj pravidelný dych, hľadím na tvoju ustarostenú tvár. Chcem sa ťa dotknúť, ale moja hrdosť mi v tom bráni. Pohádali sme sa kvôli hlúposti, ktorá s nami ani nesúvisí. „Prepáč za moju sebeckosť a ženskú pýchu.“ Nikdy ti to nepoviem nahlas, hovorím to, pretože spíš.
6.15..............cítim, ako mi niekto hladí tvár a počúvam ako mi šepká do ucha: “Dobré ráno Zlatko. Veľmi ťa ľúbim. Ten včerajšok ma mrzí.“..................balenie sa odkladá...............
