
Dedko zomrel. Bol zdravý, šikovný, ale mal veľa starostí. Len si to nikto akosi nevšimol. Zomrel a ani nevieme kedy. Lekár, ktorý skonštatoval smrť nám tiež nevedel povedať, či to bolo večer, alebo na druhý deň ráno. Iba skromne odhadol: „Deduško mal ľahkú smrť- spadol a rozbil si hlavu. Namieste bol mŕtvy, pravdepodobne.“
Zostala po ňom vriaca voda, pripravená šálka na kávu, neustlatá posteľ a hrajúce rádio. Zostali naše spoločné spomienky, ale nikto si nevie spomenúť, čo robil posledné mesiace. Len to, že čakal na smrť. Všetci sme museli pracovať, pracovať a pracovať. Nikto nemal čas na to, aby ho bral vážne. Mal starosti a už sa nikto nedozvie aké.....................