
Tvoje hlboké vrásky prezrádzajúce dlhý vek, sivé oči zakalené sklamaním a rozžiarené šťastím sú neobyčajne krásne a nesú ma spomienkami na teba. Pamätáš na naše spoločné chvíle, keď si ma učil, ako zaštepiť strom, alebo vychutnať víno. Keď si sa tešil z mojich úspechov a pomáhal mi zabudnúť na sklamania............................
„Tak veľmi mi chýbaš. Prečo si od nás odišiel? Veď predsa si mal ešte toľko plánov. Počuješ ma?“
Prepáč, ty nie si môj dedko a máš svoju vnučku. Tak jej prosím ťa aspoň odkáž, aby si vážila tvoje múdre slová, láskavý pohľad a nezištnú skromnosť.
Lebo raz bude neskoro...........