Áno, je to len hranie sa s číslami. Aj pre mňa, keď som sa náhodou dostal k číslu o rovníku z iného cestovateľského blogu. Už v minulosti som sa s nimi hral, že koľkokrát som vystúpil na obrovský Mount Everest až od morskej hladiny tiež len tým, že na ten Biely kríž vyťapším aj dopravný prostriedok aj svoje telo. Tam stačí tých výletov do voňavej prírody len 25 – suma prekonaného výškového prevýšenia Vás na túto hodnotu dostane.
A ešte Vás zaťažím nejakými číslami – ten rovník prešiel obyčajný pracujúci človek na svojom bicykli za 680 € od mája 2011. Výhoda – každý večer miesto zháňania nocľahov vo vždy neznámom novom prostredí som pohodlne spal vo svojej posteli...
Ale už vážne. Má taký opakovaný pohyb pre život človeka zmysel? Nie je to nuda, zacyklovanosť, pohodlnosť hľadať iné cesty a trasy? Je to kvalitne strávený čas života na zemi?
Každý môže zvážiť. Putovanie do Compostely ma naučilo, že zmyslom nie je dostaviť sa do Compostely pre kredenciál, ale vykročiť na cestu, trápiť sa, starať sa o seba a iných, znášať bolesť aj radosť, byť v tej ceste fyzicky aj duševne prítomný, neprestať sa hýbať. Vnímať cez stvorenstvo jeho Stvoriteľa. Rozprávať sa so sebou, rozprávať sa s Ním. A tak sa teda ja, obyčajný človek, gúľam na kolesách svojho verného tátoša a ani len jeden prejdený kilometer nepokladám za zbytočný.
