Bol to pravdepodobne jeden z najkratších úspešných kastingov v dejinách filmu. Keď sa pätnásťročná Linda Manz postavila pred Terrenca Malicka, jedna z prvých viet, ktoré mu povedala boli: „Mám rada váš scenár.“
A vzápätí na to získala úlohu vo filme, ktorý sa stal jedným z vizuálne najúchvatnejších snímkov histórie, do Nebeských dní. Terrence Malick ju obsadil do postavy nevzdelaného dievčaťa, ktoré cestuje so svojim bratom a jeho priateľkou za prácou v snahe ujsť pred minulosťou a v nádeji, že objavia lepší život.
Lindin zvláštny talent si všimol už jeden z jej učiteľov na škole v New Yorku, ktorý ju presvedčil, aby sa zúčastnila kastingu do Malickovho filmu. „Bola som tu s niekoľkými ďalšími dievčatami a vôbec mi nezáležalo na tom, či dostanem tú úlohu alebo nie.“
Len, čo prvýkrát otvorila ústa, získala si ľudí okolo režiséra Terrenca Malicka. „Linda Manz bola skutočná postava,“ vysvetľovala Dianne Crittenden, Malickom poverená záležitosťami okolo kastingu. Nemusela nikoho hrať, bola ako človek sama zaujímavá.
„Bola presne tým, čo Terry hľadal. Vyzerala ako malé dievčatko od imigrantov z New Yorku. Dokonca ako oni i rozprávala, rovnako tak i žila na ulici. Skoro ako sirota,“ narážala Barbara Claman od kastingu na Lindin pôvod.
Tá žila spoločne so súrodencami v budove v práčovne, kde jej aj matka pracovala. Jej matka mala dve práce, aby ich uživila po tom, čo ich otec opustil v čase, keď mala Linda len dva roky. Ona sama nemala žiadne skúsenosti s herectvom, dokonca sa ani príliš nezaujímala o filmy.
„Bola som v škole a nejako som sa dostala na kasting bez toho, aby som nad tým nejako vážne zamýšľala,“ nechala sa počuť.
Rozhodnutie obsadiť do filmu práve Lindu Manz zmenilo Nebeské dni viac, ako si celý štáb na začiatku dokázal vôbec predstaviť. Mladé dievča, ktoré na scéne sprevádzala jej matka a príležitostne prespávala v rodinách ľudí zo štábu, malo totiž problémy odlíšiť to, čo je film a to, čo je realita.
„Nerozumela tomu, prečo herci majú mená, ktoré nie sú ich skutočné,“ prezradil strihač Billy Weber. A tak Richardovi Gereovi hovorila Richard a sama reagovala len na vlastné meno, hoci v scenári bolo napísané iné, Ursula.
„Pretože ich volala ich skutočnými menami, museli sme zmeniť mená postáv. Ona zostala Lindou, pretože to bola tá jediná vec, na ktorú reagovala,“ povedal Weber. Aby jej to uľahčili, pomenovali postavy menami začínajúcimi na niektoré z prvých troch písmen abecedy.
Postava Brooke Adams tak dostala meno Abby (A), Richarda Gera Bill (B) a Sam Shephard hral Charlieho (C). Zabralo to. Jeden problém odpadol. Kvôli jej ťažkostiam so zapamätaním replík sa však niektoré scény museli natáčať niekoľkokrát.
Napriek tomu si táto útla Newyorčanka s jedinečným prízvukom všetkých získala. „Linda Manz bola srdcom filmu,“ prezradil Terrence Malick magazínu Le Monde v rozhovore, ktorý bol na veľmi dlhé obdobie posledným, ktoré poskytol nejakému periodiku.
„Keď som s ňou prvýkrát hovoril, zistil som, že má v sebe zrelosť 40-ročnej ženy. Prišla s vlastnými nápadmi pre svoju postavu, ktoré vyvolávali dojem, že ona tento život skutočne žije namiesto toho, aby musela čokoľvek objavovať a predstierať pri tom, že je niekto iný.“
Bol to práve Malick, režisér a zároveň autor scenára, ktorý sa práve kvôli Linde rozhodol pozmeniť svoj scenár a pridal do filmu bezmennú postavu dievčaťa, ktoré sa stalo Lindinou kamarátkou na farme, ktorú spravoval boháč Charlie (Sam Shephard).
Túto postavu zveril Malick do rúk Jackie Shultis, zhodou okolností herečky, ktorá bola spoločne s Lindou najvážnejšou adeptkou na postavu Lindy. Z pôvodne malej postavy tak Linda Manz a jej Linda získali oveľa väčší priestor na plátne, než sa pôvodne plánovalo.
Malickovi sa táto dospievajú dievčina natoľko zapáčila, že kvôli nej spravil ešte jednu dôležitú zmenu. Zveril jej úlohu rozprávača, toho, kto diváka sprevádza filmom a objasňuje mu to, čo sa deje na plátne.
Týmto rozprávačom mala byť pôvodne Abby (Brooke Adams), ktorá mala akoby čítať zo svojho diára, no napokon tomu bolo inak. Z päťdesiatich natočených hodín voice-overov sa do filmu použilo napokon pätnásť minút.
Podobne ako i pri natáčaní, tak i pri zaznamenávaní voice-overov ponechal Malick Linde čiastočne voľnú ruku. Výsledkom toho bolo to, že veľa z toho, čo vyzeralo akoby to bolo čítané zo scenára, v skutočnosti odrážalo myšlienky a pocity Lindy Manz, nie Lindy z Nebeských dní.
Namiesto toho, aby jej dal čítať to, čo sám napísal, nechal ju vlastnými slovami komentovať a teda aj čiastočne interpretovať to, čo sa vo filme deje. I tentoraz sa Malick rozhodol správne a s výsledkom tohto procesu boli všetci spokojní.
„Skvelou vecou na jej voice-overoch bolo, že po tom, čo ste ho ako prvé vo filme počuli, ste sa cítili ako uzemnení. Akoby ste boli v bezpečí. Bolo veľmi upokojujúce počuť jej hlas,“ vyjadril sa Billy Weber.
Dokonca aj Ryan Gosling, ktorý si o štyridsať rokov na to zahral v Malickovom Song to Song si zamiloval Nebeské dni práve kvôli Linde Manz. Hoci ju samotnú film preslávil, pri filme dlho nezostala. Ale to nikoho kto ju poznal, ani tak príliš neprekvapilo.
„Moja mama mala nápad, že by som mohla hrávať vo filmoch – ja som však tento nápad nemala,“ povedala so smiechom pred šiestimi rokmi Manz pre Village Voice. Od Nebeských dní sa objavila vo väčších či menších úlohách ešte v ďalších filmoch, no napokon zavesila svoju hereckú kariéru definitívne na klinec.
Vydala sa za kalifornského kameramana, z ktorého sa stal farmár starajúci sa o ovocné sady a mali spolu troch chlapcov. Naposledy sa Linda Manz objavila pred kamerou pred osemnástimi rokmi. Svoje nebeské dni však žije mimo filmu.
Poznámka pre čitateľov: Toto je prvý z mnohých textov venovaných viac či menej filmom amerického režiséra Terrenca Malicka, ktoré budú v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch uverejnené tu na blogu SME. Pri tejto príležitosti Vás pozývam i do novo-vzniknutej fanúšikovskej skupiny na Facebooku pod názvom "Terrence Malick a hľadanie strateného raja", ktorú nájdete tu.
