X+Arturo Toscanini
Arturo Toscanini zažil v devätnástich rokoch fascinujúci debut na dirigentskej scéne, keď sa z pozície asistenta a čelistu v zbore vyšvihol na hlavného dirigenta v rekordne krátkom čase. Pre mnohých to nebolo prekvapením. Známky jeho geniality boli zreteľne viditeľné už od jeho mladého veku.
Keď mal osem rokov, jeho učiteľka si pri čítaní básní povšimla, že malý chlapec má fotografickú pamäť. Keď zistila, že vie spamäti zahrať na klavíri opernú skladbu, ktorú poznal len z počutia, neváhala a orodovala u Arturových rodičov, aby ho dali na hudobnú skolu, doma v Parme. Otec odmietal, chcel mať z neho krajčíra, matka ho však presvedčila. A tak v deviatich rokoch Toscaniniho prijali do hudobnej školy (konzervatória).Prvé dva roky boli, z finančného hľadiska, náročné. Drina sa však vyplatila a Toscanini získal štipendium.
Škola v Parme mala povesť „vojenskej“ školy. Študenti nosili uniformy, mali striktne určené kedy mohli jesť, spať a učiť sa. Bežným pokrmom na jedálničku boli ryby. „Od tých čias mám odpor k rybám,“ hovoril neskôr Toscanini. Ten mal vlastnú hlavu a neraz sa snažil tento prísny harmonogram narušiť. Vykoledoval si však len trest.
Toscanini od počiatku prejavoval veľký záujem o hudbu. Nestačili mu prednášky a hodiny, čo mal v škole, cítil, že potrebuje oveľa viac cvičiť, ak sa bude chcieť stať ešte lepším. Zorganizoval pre to zopár spolužiakov a vytvorlili si taký svoj malý súkromný orchester a počas voľného času hrávali. Arturo ich dirigoval a získaval tým prvé cenné skúsenosti. Oni sami ho obdivovali a nazývali ho „malý génius“ a kvôli jeho prísnemu výrazu aj Napoleon. Keď však ich „podvratnú“ činnosť odhalili, boli tvrdo potrestaní. Namiesto rýb na všetky možné spôsoby, boli na nejakú dobu odsúdení len k jedeniu chleba a vody.
Napriek všetkým prehreškom ukončil Toscanini školu s výborným prospechom. Na jeho diplome stálo: 160 bodov zo 160 v hre na čelo, 50 bodov z 50 v hre na piato a 50 bodov z 50 v komponovaní. Nedlho po tom, čo skončil školu, si ho impresário operného súboru, Claudio Rossi, vybral, aby ho sprevádzal v južnej Amerike na šnúre predstavení. Ako to skončilo asi už viete … triumfálne.
P.S.: Keď nebudete vedieť, čo dať jesť svojmu dieťatu, keď bude choré, dajte mu fazuľu. Pri Arturovi, ktorý bol v detstve takmer neustále chorý, účinkovala zázračne.
foto: www.abc.es
