Postava Salome patrí medzi postavy, ktoré umelci s obľubou spodobujú v rôznych druhoch umenia. Výnimkou nie je ani opera, kde si ju spodobil nemecký skladateľ Richard Strauss. Inšpiroval sa pritom hrou Oscara Wilda, vydanou v roku 1893, ktorá sa až do roku 1931 nesmela objaviť na anglických divadelných doskách. S úspechom sa však uvádzala vo Francúzsku (v hlavnej úlohe sa tu predstavila božská „Tosca“ Sarah Bernhardtová) i v Nemecku.
Keď sa adaptácia Wildeho Salome dostala až do Nemecka, neunikla pozornosti vtedy ešte mladého Richarda Straussa. Ten údajne vyhlásil, že hra „plače pre muziku“, čím dal najavo, že by bola vhodným materiálom na operu. A tak sa pustil do práce. Tá nebola bez komplikácií, no napokon sa mu podarilo dať úspešne dohromady libreto i hudobnú zložku. Oveľa horšie to bolo s hľadaním vhodných sólistov.
Jeden po druhom ho totiž odmietali s odkazom, že part, ktorý by mali spievať, je príliš zložitý a nevyspievateľný. Až sa Čierny Peter dostal ku Marie Wittichovej. V tom čase mala niečo po tridsiatke, bola teda prakticky ešte na začiatku svojej kariéry, no i tak sa jej úloha Salome, 16-ročnej panny, s hlasom Isoldy, príliš nepozdávala: „Nebudem to robiť, som slušná dáma.“ A pokiaľ jej nevadilo práve to, čo musela hrať, vadilo jej to, čo musela spievať, keďže mala pocit, že je to mimo možnosti jej hlasového repertoáru. „Nemôžete písať takúto hudbu, pán Strauss, spamätajte sa,“ často mu vraj hovorievala.
Nezaintersovanému čitateľovi treba uviesť, že Straussova Salome si bola ten Wildeovej veľmi podobná. Jeho operná dráma bola, z pohľadu dobovej kritiky plná perverzností, čo ešte umocňovala progresívna produkcia Williho Wirka, ktorý od Wittichovej (manželky veľaváženého politika) vyžadoval, aby Salome prezentovala ako sexuálne skazenú hrdinku. Nemecká sopranistka stála pred neľahkým rozhodnutím, ako ďalej.
Na jednu stranu si uvedomovala, aké riziká nesie so sebou účinkovanie v podobnej opere, na strane druhej však veľmi dobre vedela, akú popularitu jej to môže priniesť. Napokon, po dlhšom „trucovaní“ sa rozhodla pokračovať. S tým rozdielom, že 9-minútový "striptíz", ktorý mala pôvodne urobiť na premiére ona, spravila namiesto nej anonymná primabalerína z miestneho baletného súboru.
Marie Wittichová sa napokon stala vôbec prvou Straussovou Salome. Trochu paradoxne je to asi jej najznámejšia úloha, ktorú na operných javiskách prezentovala.
