" Mária, si nejako schudla, nejaká nová diéta? " Jasne, štyri.. Volá sa to že terapia šokom, v živote nepočuli asi. Trasie mi nejako divne prstami na rukách. Kolená sa mi podlamujú. V noci poriadne nespím. Som sa vedľa teba budila každú druhú noc uslzená a ty ma objal. "Sweetie, itś ok. Pssst.. It will be all right.." Nočná mora. Ako vždy. Trasie sa mi žalúdok. Veľa v ňom toho neudržím. A mne sa chcelo nenormálne odvetiť yeah. right. whatever..
Aké by to bolo skvelé, keby sa dalo vyvracať zo zúfalstva, smútku, nešťastia, debilných rozhodnutí, sklamania, omylov, rozchodov..
A mať pocit, že sme zrazu od toho očistení. Prázdni. Mimo. Vo vákuu. Janko zvykol hovoriť citovo mŕtvi.
Aké by bolo skvelé zatriasť ľuďmi, poriadne a v niekoľkých sériách, ráno, na obed a večer, pred spaním a po jedle, po použití toalety miesto umytia rúk..
A mať pocit, že je to vytrasené. Vyhodené. Že to leží kdesi na dlážke. Prisahám, že keby to fungovalo, mám všetko to lomcovanie ľuďmi v debilníčku aj ako pripomienku v telefóne. (až raz prídem na to, ako to funguje).
Aké skvelé by bolo zabudnúť a poslať tam kam patrí..
A cítiť úľavu.
Ach, Bože, Vianoce už boli a ja som nikdy nebola dobré dieťa..
