Niet koho voliť..

V nasledujúcich parlamentných voľbách bude zrejme nízka účasť ľudí s vyšším vzdelaním a prvovoličov. Nečudo, dianie na našej politickej scéne berie vieru, že niekomu naozaj ide o to spravovať krajinu smerom k spokojnosti občanov.Na Slovensku existuje veľké množstvo „cleavages“, konfliktných línií, podľa ktorých sa vyprofilujú voliči jednotlivých politických strán. Ale tak to je v mnohých demokraciách a namietať sa proti tomu nedá nič, veď každý sa rozhoduje podľa toho čo mu je blízke. Avšak čo je občanom blízke? A existuje nejaký subjekt, ktorému sa dá dôverovať? Nie som si istá.Dva základné tábory sú súčasná koalícia verzus súčasná opozícia (ak tak môžeme pomenovať do veľkej miery nesúrodé subjekty). Viacero strán koalície sa zdiskreditovalo verejne prepieranými škandálmi a treba uznať, že nie všetky reformy boli po odbornej stránke zvládnuté tak, ako by sa v dlhodobom horizonte patrilo. Smutnejší prípad je však opozícia. Funkcia opozície je v demokratickom usporiadaní jedna z najvýznamnejších. U nás je iba malé spektrum „vyzretých“ strán a konkrétne v opozícii naberá toto konštatovanie neveselé obrysy.Netajím, že moje presvedčenie a názory majú blízko k sociálnemu cíteniu a všeobecne k myšlienkam sociálnej demokracie, konkrétne modelu sociálneho štátu po vzore škandinávskych štátov. Je otázne do akej miery je tento model aplikovateľný na nevyzretý štát ako Slovensko, nachádzajúci sa v odlišných historických konzekvenciách. Nič to ale nemení na mojom názore, že sociálna dimenzia štátu je v súčasnej dobe jedna z najvýznamnejších. Je smutné, že tí čo by mali myslieť najsociálnejšie (rozumej pomáhať blížnym svojim) sa od tejto myšlienky odkláňajú. Pôjdem pekne po poriadku. Podľa výsledkov najnovších prieskumov verejnej mienky.Napriek mojej už spomínanej názorovej orientácii sme spoločne s jedným kolegom chceli usporiadať iniciatívu Nevoľte SMER... Napriek tomu, že táto strana sa verejne prihlásila k myšlienkam sociálnej demokracie, v osobe jej predsedu sa objavil nebezpečný typ politika – populistu. V jej programe (http://www.strana-smer.sk/program/) je naozaj ťažké nájsť konkrétne a realizovateľné ciele – sú formulované tak vágne, aby do nich zapadlo takmer čokoľvek. Ako som spomenula v inej diskusii myslím si, že by sa politická strana nemala vyhraňovať voči niekomu (hoci je to u opozície pochopiteľné) ale za niečo, a teda predložiť viac než len voľne formulované ciele. Je však zrejmé, že postava Róberta Fica je ťahákom pre občanov, predpokladám že najmä sklamaných voličov HZDS. Lebo sociálni demokrati v nej zástancu určite vidieť nemôžu.Áno, naozaj je na druhej priečke preferencií HZDS. Je neuveriteľné, že ľudia, ktorí v tomto štáte žili v období 1994-1998 a aspoň trochu sledovali reakcie zahraničia a praktiky vtedajšej koalície môžu voliť túto stranu znovu a znovu. Politici tvrdia, že pokiaľ bude na čele stáť Vladimír Mečiar, spojenie do vlády s HZDS nie je prijateľné. V takom prípade nie je však možné ani zvolenie HZDS do parlamentu – predsa len, nebudeme si klamať, je to strana jedného muža. HZDS je pre mňa nevoliteľné jednak kvôli existencii pamäti a jednak kvôli ambivalencii tejto strany – raz sa vyhraňuje ako sociálna strana, raz ako strana pravicová až nacionalistická (bližšie viď program strany http://www.hzds.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=20&Itemid=31). Voliči HZDS sú pre mňa najmenej pochopiteľnými zo všetkých, vyše 13% národa so stratou pamäti však nie je v Európe až takou výnimkou.SDKÚ sa okrem úspešných reforiem preslávila aj neúspešnými a škandálmi. Ako jeden z koaličných subjektov je zodpovedná za politiku vlády, ktorá sa mnohým občanom nepáči. Napriek všetkým diskreditáciám ponúka pomerne koherentný program, jej dôveryhodnosť však nie je samozrejmá, čo od politickej strany očakávam.Nasleduje KDH, neprijateľná pre svoj až dogmatický charakter, s presvedčením jedinej pravdy. Voličská základňa je tu však jasná a ťažko sa dá poprieť, že táto strana vychádza na Slovensku ako jedna z „čistejších“. Napriek tomu odmietam diktát náboženstva a to akéhokoľvek, a jeho zaťahovanie do zákonov pre všetkých bez rozdielu vyznania.SMK je stálicou so stabilnou voličskou podporou. Strany, stavajúce na národnostnom princípe sú do veľkej miery schopnejšie kompromisu než klasické strany pravicovo-ľavicového spektra. Zároveň sa postava predsedu javí ako dôveryhodná, čo je dôležitým prvkom pre voličov. Som ale Slovenka a väčšinou som na to hrdá, preto ani táto alternatíva nepripadá do úvahy.Slobodné fórum sa v mojich očiach veľmi zdiskreditovalo výrokom, že by prijalo koalíciu s ANO a HZD. A pritom, na Slovensku je extrémne málo cieľavedomých žien, čím mohlo zaujať pomerne veľkú voličskú verejnosť. SNS je stranou, ktorej voličská základňa je jasná a jej vplyv by sa určite nemal stať významný pri vedení, aké ma v súčasnosti (som obyvateľka Žiliny:). Nech ostane hoci marginálnou parlamentnou stranou, avšak fanatický a neznášanlivý nacionalizmus dnes už do politiky nepatrí. Do parlamentu by sa najnovšie nedostali KSS, HZD a ANO. Ani jedna z týchto strán si to totiž nezasluhuje. Extrémisti, urazenci a nedôveryhodné osoby by nemali pre slovenský politický systém predstavovať alternatívu.Niet koho voliť. Strany, ktoré som nespomenula, sú marginálne a svoj hlas nechcem premárniť. Hoci naozaj neviem, čo s ním urobím. Môj záver znie – na Slovensku chýba relevantná a dôveryhodná stredo-ľavicová strana ako soľ. Nasledujúce voľby budú bojom o dôveru. Tú moju si nezískal ani jeden politický subjekt.