Etnoreligiózny terorizmus na Srí Lanke - Činnosť Tamilských Tigrov

Dôležitú úlohu zohráva charizmatická postava vodcu a vojenského veliteľa Velupillája Prabhakarana (tiež nazývaný Karikalan). Je disciplinovaný, oddaný veci a geniálny samouk vojenstva a je presvedčený o tom, že úspech hnutia závisí na jeho pevnej štruktúre a vynikajúcom komunikačnom systéme.Fáza počiatku ich terorizmu spočívala vo vyvraždení Tamilov, ktorí mali kontakty s vládou, išlo najmä o tamilských politikov, policajných dôstojníkov, vládnych úradníkov a údajných informátorov. „Tigre“ a ostatné tamilské skupiny dospeli k názoru, že pre dosiahnutie bezpečnosti svojho etnika je nutné vytvoriť čisto tamilskú provinciu. Preto započali ťaženie za oslobodenie tamilského Ílamu na severovýchode ostrova. Nakoľko boli srílanskí vojaci cvičení iba pre ceremoniálne účely, v prvých rokoch neboli schopní na akcie „tigrov“ reagovať. Dnes je síce armáda pripravená lepšie, avšak „tigre“ profesionálne zvládajú partizánsky boj v mestách i na vidieku. Bojovníci sprvu prechádzali výcvikmi na farmách a útočištiach v džungli na severe Srí Lanky, neskôr sa pripravovali v krajinách Blízkeho východu. Základne majú na severe ostrova a v Indii. Systematicky sa im podarilo ochromiť činnosť vládnych vojsk a podlamovať autoritu vlády.Prvé pumové útoky v osemdesiatych rokoch smerovali na dopravné lietadlá, vlaky a autobusy. Tamilskí teroristi zabíjali kňazov, mníšky, pútnikov a moslimov pri bohoslužbách, často napádali sinhálske dediny, kde zabíjali nielen mužov, ale aj deti a ženy. Obľúbeným terčom boli vojenské a policajné hliadky. Odvetné vraždy a smrť občanov pri krížových paľbách vládnych síl postavenie teroristov iba posilnili. Nových členov často získavali v rodinách, ktoré boli postihnuté vládnymi zásahmi. Postupne teroristická kampaň prerástla v rozsiahle povstanie a vládne protiteroristické opatrenia popularitu teroristov iba zvyšovali. V máji 1987 pri vládnych obranných delostreleckých akciách zahynul veľký počet civilistov. Po indickom zásahu 1987 stačili tri mesiace, aby „tigre“ vyhlásili vojnu aj indickým mierovým jednotkám.V roku 1986 malo hnutie iba 3000 členov. V roku 1996 ich malo už 16 000. Počas desiatich rokov dokázali „tigre“ zlikvidovať okolo tridsať iných tamilských skupín. Spôsobili tiež zánik alternatívneho tamilského vedenia, vrátane Appapilla Amirthalingama, vedúceho Tamilského spojeného frontu za oslobodenie. Táto strana bola veľa rokov dominantnou silou tamilskej konzervatívnej politiky. Súperiace tamilské skupiny „tigre“ vyhlásili za zradcov myšlienky nezávislosti a následne sa prehlásili za jediných predstaviteľov srílanského tamilsky hovoriaceho ľudu. Prostredníctvom samovražedných atentátov, zabijakov, pumových útokov „tigre“ zlikvidovali mocných sinhálskych politických a vojenských predstaviteľov vrátane Premadasa, ministra obrany, bývalého ministra národnej bezpečnosti, veliteľa námorníctva a mnoho ďalších vojenských veliteľov zo severu a východu ostrova.Vraždy vytvorili medzi politickými a vojenskými špičkami atmosféru strachu, ktorá bránila, aby významné osobnosti štátu verejne odsúdili činy teroristov. „Tigre“ tiež nikdy nepriznali zodpovednosť za útoky na civilné ciele. Miesto toho sa k zodpovednosti vždy hlásila krycia organizácia „tigrov“ – Ellalanská sila.Pre vládu mala zničujúce účinky schopnosť „tigrov“ presunúť boje na územie hlavného mesta Colomba. Konflikt sa rozšíril zo severovýchodu do ďalších častí ostrova, „tigre“ si vybudovali spoľahlivú špionážnu sieť, zdokonalili diaľkový prieskum a hlboké prenikanie do územia nepriateľa. Všetky vyhliadnuté obete mali pod dohľadom, dokázali im preniknúť do domácností, i do domácnosti prezidenta. Politiku začal v značnej miere ovplyvňovať Prabhakaran, vodca „tigrov“.Na rozdiel od rôznych iných teroristických skupín tamilské tigre neustále prísne kontrolovali celú svoju organizáciu, sústavne upevňovali svoju štruktúru pravidelným výcvikom a prísnou disciplínou, prevádzali ideologickú osvetu a prípravy na psychologickú vojnu. Zákony „tigrov“ napríklad prikazovali, aby sa velitelia aj prostí bojovníci zriekli alkoholu, fajčenia aj mimomanželského sexu, pričom trestom za porušenie pravidiel bola okamžitá smrť. Každý príslušník organizácie nosil na krku retiazku s kapsulou s cyankálami, aby v prípade zajatia zvolil dobrovoľnú smrť prehryznutím kapsule. „Tigre“ uctievajú obete ideologických samovrážd. „Tigre“ majú ústredné vedenie, to však slúži skôr ako fórum pre výmenu názorov. Hlavné slovo má Prabhakaran. „Tigre“ využívajú mierové prestávky na získanie svetového uznania, šíria o sebe pozitívne informácie, získavajú finančnú podporu, zaisťujú dodávky materiálu, získavajú informácie, obnovujú organizovanosť, prehlbujú výcvik, chystajú nových bojovníkov. Počas bojov rozoberajú všetky svoje víťazstvá a porážky. Budujú cvičiská modely bojísk, na ktorých prevádzajú výcvik. Tamilovia dokážu svoju taktiku obmieňať rozličnými spôsobmi, majú svoje uniformy, vyrábajú vlastné protipechotné a tlakové míny, mínomety, granáty a výbušné prostriedky. V boji „tigre“ urobia pre víťazstvo všetko. Keď sú v presile bojujú ako profesionálne vojsko, keď sú oslabení, uchyľujú sa k teroristickým spôsobom boja. Ak nemajú na výber, útočia na zraniteľné ciele, avšak väčšinou sa sústredia na vojenské ciele. Využívajú moment prekvapenia a ich akcie sú stále smelšie. Dokážu zmiasť protivníka napríklad vytváraním klamných táborov, kde sú umiestnené výbušniny. Keďže sami dobili niekoľko vojenských táborov, vlastnia veľké množstvo zbraní.Na severe Srí Lanky vybudovali dve letiská a výcvikový tábor pre svojich pilotov. V roku 1994 srílanské letectvo bombardovalo letecké základne „tigrov“, nové možnosti im však poskytujú miniatúrne lietadlá, ktoré sa nedajú zachytiť radarom a ktoré riadia samovražední piloti, vycvičení vo Veľkej Británii a Francúzsku. Nákupy klzákov, vrtuľníkov a miniponoriek veľa vypovedajú o budúcej stratégii „tigrov“.V deväťdesiatych rokoch sa rozvinul nadnárodný charakter hnutia „tigrov“. Začala využívať aj internet na propagačnú činnosť. „Tigre“ nadväzujú styky so skupinami v južnej Ázii a najmä s protiindickými hnutiami. Vymieňajú si s nimi informácie a špionážne materiály. V súčasnej dobe zahŕňa medzinárodná infraštruktúra asi 35 pobočiek a buniek. Odhaduje sa, že „tigre“ disponujú asi dvoma miliónmi dolárov na mesiac, z čoho zhruba 60% pochádza zo zahraničia. „Tigre“ majú svoje medzinárodné ústredie v Londýne, ich základne a krycie organizácie sú po celom západe. Pobočky v Austrálii, Kanade, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Škandinávii, Švajčiarku a Japonsku podnecujú k obmedzovaniu pomoci oficiálnej srílanskej vláde. V Spojených štátoch majú „tigre“ zastupiteľstvá v Chicagu, Bostone, New Jersey, New Yorku a Washingtone. Ako zatiaľ jediní spomedzi teroristických skupín tamilské tigre vlastnia a manipulujú s vlastnou flotilou námorných plavidiel, používajúcich moderné radary a družice. V polovici 90. rokov vytvorili kryciu námornú základňu na ostrove Twante pri Barme. Flotila zarába hnutiu nie malé čiastky pašovaním zbraní a drog z Barmy do Európy, oficiálne prepravuje hnojivá, múku, cukor, cement a podobne. Napríklad v roku 1994 loď „tigrov“ M.V. Sweene prevážala 50 ton TNT a 10 ton plastickej výbušniny RDX, zakúpenej v ukrajinskom Nikolajeve. Aby sa vyhli vysokým registračným poplatkom, plavia sa tieto lode pod vlajkami Panamy, Hondurasu a Libérie. Základňa na Twante bola objavená v roku 1995 a Barmou uzavretá. „Tigre“ však pokračujú v prevádzke flotily inými kanálmi. „Tigre“ investujú svoje prostriedky na peňažnom trhu a do nákupu nehnuteľností, napríklad reštaurácií. Podnikanie v týchto oblastiach prináša hnutiu tiež nemalé zisky. Teroristi sú zapojení do prania špinavých peňazí, do obchodu s falošnými dokladmi a pašovania.Činnosť „tigrov“ v 90. rokoch - známe teroristické akcieV novembri 1993 sa asi 1200 „tigrov“ vylodilo pri najväčšej námornej základni vojenského námorníctva, Poonaryne, ktorú napadli. Pri útoku „tigre“ zabili 640 členov posádky a sami mali straty asi 400 mužov, pričom ale ukoristili veľké množstvo zbraní, streliva a výbušnín, niekoľko plavidiel a dva tanky.V rokoch 1995 a 1996 „ tigre“ ničili vojenské a dopravné lietadlá pomocou sovietskych ručných protilietadlových striel typu zem - vzduch. „Tigre“ používali „žabích mužov“ aby umiestnili míny na námorné plavidlá v srílanských prístavoch. Počas jediného roka pripravili „tigre“ armádu Srí Lanky o tretinu lietadiel a polovicu plavidiel, vrátane najväčšej námornej lodi.V novembri útok samovražedných útočníkom z radov „tigrov“ ťažko poškodil ropné zariadenia v Colombe. Nakoľko im však išlo o to, aby zabránili úderu vojsk na základňu na Jaffne, tento cieľ útok nesplnil. Vládnym jednotkám sa krátko nato podarilo Jaffnu dobyť, prítomnosť vojsk na severe však znížila ich prítomnosť v iných oblastiach ostrova, vďaka čomu sa podarilo „tigrom“ sústrediť sily na východe a v pobrežných regiónoch okolo miest Batticaloa a Tirikunámalé.Samovražedný útok na Centrálnu banku v roku 1996 som opísala v kapitole venovanej súčasnému rozmeru konfliktu.4.2. Hnutie dnes Útokom na Centrálnu banku sa venovala tlač na celom svete, a „tigrom“ sa podarilo ochromiť cestovný priemysel Srí Lanky, domáce aj zahraničné investície a ekonomický rast, zároveň sa im však dostalo medzinárodného odsúdenia.V polovici roku 1996 „tigre“ ovládali väčšinu severného pobrežia ostrova, kde zriadili vlastnú nezákonnú nezávislú vládu, spravujúcu rozsiahle územia Tamilov a fungovaním pripomínajúcu nadnárodnú korporáciu. „Tigre“ vytvorili vlastné vojenské, súdne, poštové a hospodárske inštitúcie, ministerstvá zdravotníctva, spravodajstva, školstva a kultúry. Na sklonku roku 1996 však začala armáda Srí Lanky napriek silnému odporu partizánov dobývať tamilské pevnosti.Posilnenie infraštruktúry „tigrov“ podnietilo aj k novému usporiadaniu medzinárodného bezpečnostného systému. „Tigre“ zabíjali svojich odporcov v Indii, Francúzsku, Nemecku, Británii a Kanade. „Tigre“ sa vždy obávali, že ich medzinárodné spoločenstvo označí za teroristickú organizáciu, čo by viedlo k uzavretiu ich zahraničných zastupiteľstiev a vypovedaniu ich priaznivcov zo západných krajín. V roku 1995 však americké ministerstvo zahraničia zaradilo tamilských tigrov medzi teroristické skupiny. Britskí politici sa tiež vyslovili proti separatistickým akciám „tigrov“ a odporučili srílanskej vláde, aby vyvinula snahu dosiahnuť mierové riešenie.Prezidentka Čandrika Kumáratungová sa snaží o vytvorenie zväzu srílanských krajov, v rámci ktorého chce dosiahnuť značnú mieru decentralizácie štátnej moci a poskytnúť tam Tamilom určitý stupeň autonómie, zároveň však chce udržať jednotný štát. Mnohí sinhálski obyvatelia sa pozerajú na úsilie prezidentky s nedôverou a opozičná Zjednotená národná strana UNP žiada vojenské pokorenie „tigrov“.V júli 1996 dosiahli „tigre“ strategické víťazstvo v Mullaithive, srílanskej vojenskej základni, kde zabili alebo zajali 1400 vojakov. Táto udalosť mala značný dopad na mierové plány, lebo naznačila, že „tigre“ sú stále silnou vojenskou silou.Osud tamilského hnutia závisí od Prabhakarana a jeho cieľavedomej nacionalistickej politike. Možno bude nútený v meniacom sa medzinárodnom prostredí prehodnotiť svoj postoj a súhlasiť s politickými vyjednávaniami, vychoval však množstvo mladých nekompromisných veliteľov, ktorí budú schopní prevziať vedenie, keby bol Prabhakaran zabitý alebo zajatý.V roku 1999 bola Kumáratungová znova zvolená prezidentkou. Niekoľko dní pred voľbami usporiadali „tigre“ bombový útok, pri ktorom utrela zranenia oka, následkom čoho naň oslepla.Od 24. decembra 2001 prebiehajú mierové jednania za účasti švédskej delegácie.Použitá literatúra:Bell – Fialkoff, A.: Etnické čistky, Praha 2003, s. 201-208Gunaratna, R.: Teror tamilských tygrů na Srí Lance in: Encyklopedie Světový terorismus, Praha 2001, s. 428-433