reklama

Indické a pakistánske jadrové testy z roku 1998

V roku 1947 sa vo vlne dekolonizácie na území bývalého britského impéria vytvorili dva samostatné štáty a to India a Pakistan. V tomto období vzniká zároveň aj koreň konfliktu medzi týmito krajinami, a síce oblasť Kašmíru a jej status. Veľká časť Kašmíru bola pripojené k Indii, avšak na tieto územia si robil nárok aj Pakistan. Tento spor sa stal zásadným pre ďalší vývoj vzťahov nielen medzi Indiou a Pakistanom, ale aj pre ostatné krajiny v regióne, nakoľko spôsobuje nestabilitu prostredia v južnej Ázii, a zároveň sa stal predmetov kritiky celého sveta, o čom hovoria napríklad niektoré rezolúcie Rady bezpečnosti OSN. India a Pakistan medzi sebou vybojovali tri vojny a množstvo menších šarvátok, pričom u väčšiny z nich sa dá vysledovať ich príčina až k sporom o Kašmír. Tieto nedobré a nepriateľstvom poznačené vzťahy viedli k intenzifikácii zbrojenia v Indii aj Pakistane, a keď uvážime potenciál a motiváciu týchto krajín, je iba logické, že si začali budovať jadrové arzenály. India aj Pakistan si boli istí, že ich protivník má potenciál k nukleárnemu zbrojeniu, a akékoľvek pochybnosti medzinárodného spoločenstva tieto štáty vyvrátili prevedením jadrových testov v máji 1998.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Indické jadrové testy a následné reakcie vo svete11. a 13. mája 1998 v pohorí Pokhran v provincii Rajasthan uskutočnila India svoje jadrové testy, čím potvrdila verejné tajomstvo a tiež obavy niektorých krajín. Celkovo išlo o päť explózií. 11. mája boli otestované tri nálože. Prvá bola založená na štiepnom princípe o sile zhruba 12 kT, druhá bola termonukleárna so silou približne 43 kT a posledná nálož mala silu pod jednu kT. Všetky tri boli otestované súbežne a údajne neboli zaznamenané úniky radiácie do atmosféry. 13. mája boli otestované dve nálože o sile pod jednu kT. India sa fakticky a oficiálne vyhlásila za nukleárny štát.Indické jadrové testy vyvolali šok v medzinárodnej komunite a v zásade odmietavé reakcie niektorých štátov. Hneď deň po skončení prvých testov, vnímajúc veľmi ostré reakcie zahraničia, napísal indický premiér Vajpaye dopis americkému prezidentovi Clintonovi, v ktorom vysvetľoval dôvody pre testy. Ako hlavný dôvod uviedol ohrozenie Čínou , Pakistanom a vnútropolitické prostredie, ktoré bolo testom naozaj naklonené. Prístup Indie v obhajobe svojich jadrových testov bol jednotný a jeho základom bolo odvolávanie sa na vyššie uvedené dôvody . India na všetkých medzinárodných fórach obhajovala svoj prístup a odmietala kritické reakcie, ako napríklad rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN. Azda najdetailnejšie oficiálne vysvetlenie indických testov poskytol indický premiér Shri Atal Bihari Vajpaye dňa 27. mája, keď predniesol v parlamente vyhlásenie ohľadom jadrových skúšok. Podľa neho je zámerom indickej zahraničnej politiky celosvetové jadrové odzbrojenie, avšak uviedol, že tieto testy treba vnímať ako úspech indickej vedy a spoločnosti a zároveň ako zabezpečenie indickej národnej bezpečnosti. Indickí susedia sú vraj čoraz nebezpečnejší a vyvíjajú podozrivé zbraňové systémy. Indické testy však vraj neboli zamerané proti žiadnemu štátu, India vyvíja jadrové zbrane iba v rámci obrany. Vyhlásil, že ľutuje reakcie medzinárodného spoločenstva ako i nukleárnych veľmocí, ktoré majú vlastný jadrový klub a nechcú doňho nikoho pustiť, čo India považuje za diskriminačný prístup. Zdôraznil celonárodný indický konsenzus v otázke testov a je nutné uznať, že indická verejnosť bola naozaj hrdá na úspechy na poli jadrových zbraní.Reakcia PakistanuReakcia Pakistanu kolísala od silno pobúrenej a ostrej po ukrivdenú . Na Konferencii o odzbrojení v Ženeve dňa 14. mája predniesol pakistanský zástupca Munir Akram rozsiahlu kritiku indických jadrových testov. Indiu označil za vinníka všetkých predchádzajúcich indicko-pakistanských vojen. Zdôraznil, že India má vo vývoji potrebné nosiče pre jadrové hlavice, a teda ohrozenie plynúce zo situácie pre Pakistan je veľké. Ubezpečil, že Pakistan na indické kroky bude a musí reagovať, lebo sa zmenilo jeho bezpečnostné prostredie a ukáže, že má možnosti dohnať rozdiely medzi ním a Indiou.Reakcie iných štátovOdozva medzinárodnej komunity bolo v podstate rovnaká – odmietavá. Štáty celého sveta viac či menej odsúdili indické testy a vyzývali Indiu, aby podpísala Comprehensive Test Ban Treaty (CTBT) a Non-proliferation Treaty (NPT). Kritika bola vznesená z orgánov OSN aj z radov G8.Znepokojenie prejavila menovite Austrália, Kanada, pomerne silno Čína (zdôvodňovanie čínskou hrozbou označila ako zámienku a vyhlásila, že Čína pre Indiu hrozbou nie je), Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Japonsko, Kazachstan, Malajzia, Rusko, Juhoafrická republika, Švédsko, Veľká Británia, Ukrajina, Európska únia a USA. USA zároveň prijali voči Indii ekonomické sankcie vo všetkých oblastiach okrem humanitárnej pomoci. Podobné rozhodnutie učinilo aj Japonsko, ktoré je pre Indiu ešte dôležitejším partnerom ako USA. Zahraničie zároveň vyzývalo ostatné krajiny v regióne, aby neodpovedali rovnakým spôsobom, čo bolo mierené najmä na Pakistan. Na nutnosti indického pristúpenia k NPT a CTBT sa zhodli všetky štáty, ohľadom prijatia sankcií však nebol konsenzus tak jasný a aj preto sankcie nedosiahli predpokladaný účinok. India vytrvalo odmietala pristúpiť k existujúcim zmluvám, ktoré označovala za diskriminačné a zároveň indickú ekonomiku sankcie zahraničia poškodili iba mierne, oveľa menej ako neskôr Pakistan.Pakistanské nukleárne testy 28. a 30. mája v pohorí Chagai, v Baluchitsane, oblasti pri hraniciach s Iránom, prebehli pakistanské jadrové testy ako odpoveď na indické spred niekoľkých dní. Celkovo šlo o šesť explózií . V prvých piatich testoch zo dňa 30. mája išlo o jednu nálož o sile zhruba 30-35 kT, ostatné boli s účinkom pod 1 kT. V poslednom teste bola použitá nálož o sile zhruba 12 kT.Na rozdiel od indických testov tie pakistanské boli akosi predpokladané ako reakcia na indickú manifestáciu nukleárneho potenciálu. Podľa niektorých analýz bola pakistanská reakcia očakávaná ešte skôr ako naozaj prebehla. Preto, hoci aj na ne sa vzniesla vlna kritiky, reakcie pôsobili určitým spôsobom „odovzdanejšie“. Napríklad indická reakcia sa niesla v duchu faktu, že pakistanský krok bol očakávaný.Rétorika obhajoby pakistanských nukleárnych testov bola podobná tej indickej. V prvom rade šlo o nastolenie strategického balansu a o reakciu na indické testy. Zároveň sa odvolali na predpoklad, že India chystala preemptívny útok na pakistanské nukleárne zariadenie v noci 28. mája. Jadrové zbrane boli podľa pakistanských vyhlásení určené len na obranu a testy museli prebehnúť aj napriek medzinárodným výzvam, nakoľko indická hrozba bola priveľká. Zrejme najjednoznačnejšie vyjadril stav premiér Nawaz Sharif dňa 28 mája – „vyrovnali sme skóre s Indiou“ . Pakistan sa však za nukleárny štát nevyhlásil.Indická reakciaIndická odozva na pakistanské jadrové testy bola pomerne málo obšírna. India vraj predpokladala že Pakistan jadrové zbrane má a teda jej vlastné testy teraz Pakistan priamo odôvodnil. Poprela pakistanské tvrdenie, že chystala preeemptívny útok a zároveň vyhlásila, že pre Pakistan síce nie je hrozbou, ale je pripravená rýchlo a tvrdo zakročiť v prípade ohrozebia vlastnej bezpečnosti.Reakcie iných štátovReakcie medzinárodného spoločenstva boli kritické a odmietavé, pričom jednoznačne dávali indické a pakistanské testy do súvisu a odsudzovali ich ako celok. OSN ústami svojho Generálneho tajomníka odsúdila obe krajiny nielen za testy samotné, ale aj preto, že medzi sebou zvyšujú napätie. Zároveň opätovne vyzvalo Pakistan i Indiu aby pristúpili k CTBT a NPT a zároveň aby podpísali vzájomnú dohodu o neútočení ako prvý. OSN, rovnako ako aj mnoho iných krajín, varovalo pred závodmi v zbrojení v južnej Ázii. Podobný názor zaujalo aj NATO, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA), 47 štátov zúčastnených na Konferencii o odzbrojení v Ženeve a niektoré štáty aj vlastnými vyjadreniami . Opakovali sa výzvy na podpis CTBT a NPT a na riešenie konfliktu formou dialógu.USA voči Pakistanu prijali sankcie ako v predchádzajúcom prípade voči Indii, pričom však vzhľadom k situácii pakistanskej ekonomiky sa jej sankcie zahraničia dotkli viac než Indie.Nasledovný vývojRezolúcia RB OSN zo 4. júna 1998 opäť odsúdila jadrové testy oboch krajín a vyzvala ich k podpisu CTBT a NPT . Obsahovala množstvo všeobecných vyjadrení, ale iba málo konkrétnych východísk. Indická aj pakistanská reakcia na rezolúciu bola odmietavá, pričom obe krajiny sa zhodli v tom, že aj iné krajiny rozvíjajú svoje jadrové programy a RB OSN tomu nevenuje pozornosť. India opäť zdôrazňuje diskriminačný systém obsiahnutý v existujúcich zmluvách, avšak prehlasuje moratórium na ďalšie testy. Pakistan obviňuje Indiu z provokácií, rezolúcia je podľa neho nerealistická a nepragmatická a pakistan bude reagovať na nasledovné kroky Indie zodpovedajúcim spôsobom tak, aby si zabezpečil národnú bezpečnosť. Vyzýva k riešeniu problému Kašmíru, pričom zdôrazňuje, že bilaterálne jednania nie sú dostatočné. Sprostredkovať v tomto smere sa ponúklo napríklad Japonsko či Generálny tajomník OSN, avšak India asistenciu tretej strany v tomto bode dôsledne odmietala a pripúšťala striktne iba bilaterálne jednania.Na pôde OSN v septembri 1998 India prehlásila, že nebude šíriť jadrové zbrane. Pre Pakistan sú jadrové zbrane doslova „prevenciu hrozby“ a zaviazal sa, že taktiež nebude jadrové zbrane ani potrebné materiály šíriť. Pakistan podmienil svoj podpis CTBT indickým.Dohrou udalostí mája 1998 bola aféra A.Q.Khana, vedúcej osobnosti pakistanského jadrového výskumu, ktorý priznal, že jadrové materiály poskytol aj iným krajinám. Indicko-pakistanské vzťahy boli aj naďalej poznačené rivalitou v otázke Kašmíru a takými ostávajú dodnes, hoci v poslednom období sa dá vysledovať v správaní oboch krajín zmierlivejšia tendencia. V kontexte histórie vzájomných vzťahov týchto dvoch štátov to však nemusí byť dlhotrvajúci stav.Zdroj:http://www.acronym.org.uk a podnetný predmet Bezpečnostná politika:)súvisiaci článok:http://cisarikova.blog.sme.sk/c/34062/Co-ste-vzdy-chceli-vediet-o-jadrovych-zbraniach.html

anna cisariková

anna cisariková

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  4x

občan Zeme Zoznam autorových rubrík:  ...ja.....filmíky..SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu