Najčastejšie chyby zákazníkov

Návšteva obchodného domuPokiaľ sa vyberieme nakupovať cez víkend, sviatok, piatok večer a podobne musíme rátať s tým, že v obchodnom dome budú aj iní zákazníci, resp. veľa iných zákazníkov. Je to zdrojom nervozity, ktorá nákup zásadne znepríjemňuje a môžem zodpovedne prehlásiť, že na oboch stranách. Preto ak musíme navštíviť obchod v takýto exponovaný čas, je dobré sa na davy psychicky pripraviť, pokiaľ máme možnosť vybrať inú dobu nákupu, zvážiť či by táto možnosť nebola prijateľnejšia.Výber tovaruObchodník by mal zabezpečiť dostatok nepoškodeného a dobre označeného tovaru. Bohužiaľ to často nie je v jeho silách, buď vinou medzičlánkov (dodávateľ, doplňovanie tovaru, manipulácia s tovarom zákazníkmi a podobne) alebo nedostatkami jeho samého. Preto keď si vyberáme tovar, je dobré si ho zbežne skontrolovať. Dátum spotreby, rozlepená krabica, mechanické viditeľné porušenia, ale aj správny názov, farba, rozmer sú fakty, ktorým by sme mali v našom vlastnom záujme chvíľku venovať. Ušetríme tým často oveľa väčšie množstvo času zbytočne stráveného na reklamáciách, pri dohadovaní pri pokladni, či dokonca peňazí v prípade nesprávne zakúpeného produktu či neuznateľnosti reklamácie.Inou vecou je poškodený artikel tovaru. Ten je samozrejme zodpovednosťou Obchodníka, na druhej strane platí, že zbežnou kontrolou môžeme ušetriť oveľa viac času a energie vyplýtvanej pri pokladni či behaním pre iný kus a zdržovaním radu za nami (taktiež skvelý zdroj nervozity).PlatenieVeľmi častý konfliktný bod. Predávajúci môže v tomto momente urobiť viacero chýb, v čom ho môžeme výdatne podporiť nervozitou, zvyšovaním hlasu, agresívnym správaním, nadávkami a iným vyrušovaním pri prevádzaní platby. Vybíjanie si zlosti, prípadne osobných problémov na postave predavača je neprínosné, lepšie je obrátiť sa služby pre zákazníkov, knihu sťažností (naozaj to niekto číta:) či zodpovedného vedúceho (z osobnej skúsenosti môžem povedať, že jeden "blbec" ma výnimočne rozhodí tak, že sa nedokážem plne sústrediť na ďalších zákazníkov, čo so sebou nesie možné riziká - je to moja chyba, ale pri troche asertívneho správania by sa tomu bez problémov dalo vyhnúť).Pri samotnej platbe nastávajú u zákazníka najčastejšie problémy spojené s neuvedomením si niektorých skutočností. Tak ako vy máte právo odmietnuť prijať poškodenú bankovku, má toto právo aj predávajúci (ale v menšej miere). Dvojnásobne to platí pri podozrivej či neplatnej bankovke. Škoda v prípade prijatia takejto platby padá na plecia predávajúceho, preto jeho postoj nie je v mnohých prípadoch snahou o odporovanie ale o ochranu seba samého. Keď rozbijeme prasiatko, môžeme si drobné vymeniť v banke alebo nimi zaplatiť v obchode. Často sú predávajúci v menších obchod radi, lebo sa im drobné zídu. Iná vec je kupovať za desaťkoruny posteľ (čo sa naozaj stáva). Predávajúci má právo odmietnuť viac než desať kusov mincí v rovnakej nominálnej hodnote a mince dohromady nad 100 korún, ktorých nominálna hodnota je menšia než 10 korún vrátane (poznámka - toto platí v ČR, údaje pre Slovensko sa mi nepodarilo rýchlo dohľadať, princíp je však rovnaký). U bankoviek takéto obmedzenia pokiaľ viem nie sú. Podobne nie je povinnosťou predávajúceho vám rozmeniť peniaze, naopak, často to má výslovne zakázané (hrubé porušenie pracovnej disciplíny - možnosť okamžitej výpovede).Podobne platba kartou je niekedy problematická. Síce už ľudia toľko neobracajú oči keď človek pred nimi vytiahne kartu a tento spôsob platby je čoraz častejší, stále sa však stretávame so základnými nevedomosťami. Prvou je fakt, že platobná karta je neprenosná. Napriek tomu, že tento výrok podpisujeme v zmluve s bankou a väčšinou je uvedený aj na samotnej karte, stále sa nájdu ľudia disponujúci kartou niekoho iného. Ich argumenty siahajú od toho, že je nezmysel aby karta bola neprenosná (zhubný vplyv amerických filmov, kde dá muž žene kartu a pošle ju nakupovať:), k tomu že majú ku karte podpisové právo (to majú k účtu, pokiaľ z neho chcú platiť, musia si dať vystaviť kartu na svoje meno). Ani fakt, že poznáte PIN nie je určujúcim faktorom (v tom prípade si radšej vyberte peniaze z bankomatu). Jednoduchý princíp - meno na karte, ktorou chcete platiť je menom uvedeným na vašej občianke. O jej predloženie môžete byť požiadaní ako v prípade podozrenia na zneužitie (napríklad nesedí meno), ak sa vám nepodarí podpis či pri platbe vyšších čiastok (tohoto si ľudia tiež často nie sú vedomí). Predávajúci tak chráni seba v prípade, že by banka prevod odmietla a škoda by opäť padla naňho. Plus pozor - nepodpísaná karta je neplatná!Druhým problémom spojeným s používaním platobných kariet je nastavenie denného či týždenného limitu na platbu kartou. Nie vždy je rovnaký ako limit na výber z bankomatu a nie vždy si ho zákazník pamätá. Tvrdenie, že na účte máte ešte stotisíc neobstojí v konfontácii s platobným terminálom, ktorý hovorí "prekročený limit", "nedostatok prostriedkov" a podobne. Keď chceme nakupovať vo veľkom, je dobré si zistiť výšku limitu. Z osobných skúseností vám môžem povedať, že zhruba každá tretia platba nad desaťtisíc a tak každá druhá nad dvadsať neprejde práve kvôli limitu a problém sa musí riešiť doplatením inou kartou, hotovosťou, či v najhoršom prípade stornom.Mimochodom storná. V prípade, že nejakú vec nechcete, je vždy lepšie rozmyslieť si to pred pokladňou a nie až po namarkovaní tovaru. Storno je v drvivej väčšine zbytočnou komplikáciou, ktorej sa dalo vyhnúť. Ak sa vám pri markovaní tovaru či platbe niečo nezdá (výška sumy, počet položiek a podobne), je vždy možnosť sa spýtať. Prípadnej neochoty predávajúceho je v tomto prípade lepšie si nevšímať. Osobne - keď sa na mňa obráti s tým, že sa mu suma zdá vysoká/nízka (aj to sa stáva, ľudia nechcú niečo dôležité zabudnúť) vždy to skontrolujem. Väčšinou je výsledok v poriadku, ale keď nie, je lepšie to riešiť hneď než keď na to prídete doma a eventuálne nemáte možnosť dokázať svoje tvrdenie. Po zaplatení si skontrolujte či máte svoj nákup - za zabudnutý tovar si zodpovedáte sami. často nie je v možnostiach predávajúceho, aby sledoval dianie za pokladňami a uschovával zabudnuté veci.Komunikácia je veľmi dôležitou zložkou nakupovania či sa nám to páči alebo nie. VŽDY je lepšie sa spýtať - maximálna hrozba je, že nám niekto pokazí náladu, v prípade neopýtania sa to ale môže mať oveľa väčšie dôsledky. PS: Všetky osoby a udalosti v tomto príbehu sú skutočné.PS2: Nebolo účelom tohoto článočku útočiť na disciplinovaných zákazníkov, či zvaľovať vinu za chyby pri nakupovaní iba na hlavu nakupujúcich. Mojím cieľom bolo poukázať na situácie, ktoré môžu nastať a ako sa im účinne vyhnúť. howgh.