Najdiskriminovanejší dopravný prostriedok

Neviem ako je to vo vašom meste, ale v Žiline je to doslova horor. Chodníky sú pokryté „brečkou“ siahajúcou zhruba po členky, a aj to v tých najlepších úsekoch. A pritom je to nielen nepohodlné, ale aj nebezpečné.Keď sú zasypané cesty, sú toho plné správy, cestári vyrážajú na svojich silných strojoch a NIEČO SA ROBÍ. Avšak keď sú zasypané chodníky, neznamená to nič, nie je to popudom k odprataniu snehu skôr než sa roztopí, namrzne a stane sa doslova „zabijakom“.A pritom vo viacerých častiach sú výhradne (nedodržiavané) pešie zóny. Mesto necháva na obyvateľoch tamojších domov a vlastníkoch obchodov v tej oblasti odpratávanie snehu. Takáto „údržba“ chodníkov je podľa mňa prejavom hrubej neúcty ku všetkým chodcom. Keď sa vzdialime od centra, ktoré by malo byť najlepšie udržiavané, dostaneme sa k okrajovým častiam, a tam je situácia naozaj hrozná. Väčšinou ide o dvadsať centimetrov široké cestičky vyšliapané v snehu a ľade. Obísť sa tam s chodcami, či nebodaj sa uhnúť tolerantnejším šoférom, ktorí sa preženú osemdesiatkou mlákou striekajúc hlava-nehlava je heroický výkon. Hnevá ma, že chodec sa stal druhom úplne podradným, o ktorého sa nikto nestará. Štve ma, že sa musím hrať na bociana a doba presunu sa násobí. A ešte viac ma hnevá, keď vidím ako sa mestom brodia starší ľudia a na zľadovatelých plochách ťažko udržujú rovnováhu. Aj ja budem stará a budem potrebovať, aby mi mesto vyšlo v ústrety – a po pešej zóne nepremáva MHD.Keby sa cestári starali o cesty tak, ako sa naši údržbári starajú o chodníky, nastal by veľmi rýchlo kolaps dopravy. Zatiaľ však musím konštatovať kolaps starostlivosti o občana.