Na jednej strane sú “lúmeni”, ktorí halucinujú o tom, že sme tu boli už pred stvorením sveta a vlastne majú dôkazy, že sme tento svet pre Pána Boha osobne naskicovali. Na druhej zase tí, čo tradičnú kultúru neradi, ale za ten svet si nechcú dať vysvetliť, že tradičná kultúra nie je krojovaná dievka s červenými perami so strachom držiaca plné korýtko bryndzových halušiek, lebo za rohom je opitý svalovec, čo ju vyplieska bičom, ak korýtko pustí. Táto skupina je často veľmi vzdelaná a scestovaná, o to viac ma ich nevôľa mrzí. Medzi týmito dvoma brehmi je fest veľká guča tých, ktorým je všetko úplne jedno, no a potom sú tu ešte zlatíčka, ktoré hľadajú, pátrajú a dúfajú.
Neviem, prečo je to s nami práve takto. Isto to súvisí s nedokončeným národným obrodením, na ktoré sa naša inteligencia vykašľala hneď ako nás Česi pribrali pod krídla Československa. Medzi nami, veľká chyba, národné obrodenie sme potrebovali a potrebujeme ako soľ. No a obriu úlohu zohral samozrejme socializmus, ktorý mal pre našu malú krajinu veľký budovateľský plán, v ktorom minulosť a tradičná kultúra mali jasné miesto v múzeu, skanzene a ÚĽUV-e, ale v bežnom živote šlus. Bohužiaľ neboli hlúpi, tak aby ľud nereptal, vytvorili parádne mýty o robotných chlapoch ohnutých do pravého uhla, lebo bez pluhu ani krok a ženách, čo za ten svet nevedia pustiť hrable z ruky. No a všetci spolu aj s veľkou kopou detí len robiť a robiť, potom trochu spievať a inak nič. To sú v skratke dôvody, prečo sme tak fatálne zblúdili.
Keďže mám silný ciťák, že halucinujúcich Slovienov z cesty nezvediem, tak skúsim apelovať na skupinu, ktorá zatiaľ tradičnú kultúru nerada, no a tých, čo ju majú v kolonke “neviem”.
Takže, čo je tradičná kultúra a ako o nej uvažovať? V prvom rade, kašlime na socialistické bludy a držme sa faktov. Buďme kritickí, ale nie sebatrýzniví, nevyberajme len to najhoršie, nikto vo svete to tak nerobí, Japonci sa tiež kvôli gejšam nebičujú. Uvažujme komplexne, ale výlučne lokálne. Napríklad Bratislava je historicky multikultúrna, konkrétne rakúsko-maďarsko-česko-slovenská, no a už dlho je to vyslovene mestská dáma, takže do jej centra nepatria koliby, drevenice a už vôbec nie guľatinový nábytok. Nedá to veľa práce a človek príde na to, že v hre by mali byť najmä víno, ryby, husy, lokše, marhule atď.. Skloňovať by sme mali korunováciu Márie Terézie, ale aj mnoho ďalších udalostí a osobností, ktoré sa tu narodili alebo slávne pôsobili. Samozrejme tiež architektúra a kuriozity akou je bezpochyby gigantická Vyza. Kvôli turistom by v Bratislave mali vzniknúť aj miesta, ktoré budú akcentovať ľudovú kultúru, ale mala by to byť len kultúra priľahlých obcí a vinárskeho kraja, s ktorým je Bratislava výsostne spätá. Hľadanie vhodnej formy ako túto tému v meste odprezentovať by som odporúčala zveriť do rúk odborníkov, nech z toho nie je ďalšie nešťastie a’la salaše. Toto je len taký náhodný výpočet a už na ňom sa dá stavať a čo všetko by sme mohli objaviť, ak by sme so záujmom pátrali! Presne takto treba uvažovať o každom jednom mieste, či väčšej lokalite. Viem, poviete si Bratislava je len jedna a nie každý kút Slovenska skrýva učinený poklad, ale kto by povedal, že olejkár Kučera bol vítaným hosťom na francúzskom kráľovskom dvore a jeho kolega Hlavata patril do suity osobných lekárov holandskej kráľovskej rodiny. Ak by tieto olejkárske aktivity aktívne obrodenie podporilo a socík nezahubil, vznikli by rôzne spolky s remeselnou malovýrobou a možno aj dnes by sme v Turčianskej kotline kupovali chýrne olejčeky a bylinnú kozmetiku. Nestalo sa, bohužiaľ, ale môže sa stať dnes, stačí len chciet, archívy máme a kto hľadá, nájde. Len netreba zabúdať, že rovnako zásadné ako KTO, je aj ČO sa hľadá, či sú to len národné zlyhania, krivdy, neduhy a faily alebo proste fakty se vším všudy, ako vravia bratia Česi. Doba sa mení, dnes je to lepšie ako pred rokmi, podrástli sme, mladí majú menej predsudkov a viac záujmu, asi aj preto sa môj koncept evolúcie tradičného odevu mohol stať tohtoročným Objavom Bratislava Design week. Urobilo mi to ohromnú radosť, keďže som s tým ani máčny mak nerátala. Na tomto podujatí som opäť stretla aj pani profesorku Veroniku Kotradyovú, ktorá vedie bohumilý projekt Identita SK a zhodli sme sa na tom, že Slovensku dnes chýbaju už len dobré príklady praxe. Nie je to maličkosť, keďže to musia byť osvietení ľudia s finančnými možnosťami a manažerskymi schopnosťami, ktorí sa s odvahou do konkrétneho konceptu evolúcie tradičnej kultúry pustia a ich žiarivý úspech všetkým dokáže, že je to rozhodne jedna zo správnych ciest. Keď sa takíto odvážni podnikavci nájdu a ja verím, že ten čas je blízko, musia tu byť pre nich kompetentní odborníci vo všetkých možných sférach, architekti, interieristi, dizajnéri, hudobníci, kuchári, barmani atď. atď., preto apelujem na všetkých vzdelaných a rozhľadených Slovákov, nezatvárajte týmto témam dvere, tradičná kultúra potrebuje práve vás.
