
Fantázia je jediný slovenský časopis venovaný science-fiction a fantasy (ďalej len SFaF), plus komiksom a príbuzným oblastiam, ktorý vychádza (nepravidelne, ale vášnivo:-) už desiaty rok.
Mám taký nejasný pocit, že sa nájde dosť ľudí obľubujúcich SFaF, ktorí nemajú o našom vlastnom, domácom fantastickom časopise ani potuchy.
A tak mi dovoľte predstaviť najnovšiu Fantáziu č. 36, ktorá sa okrem nového vzhľadu a šéfredaktora môže už tradične popýšiť kvalitným obsahom.
Úvodník nového „veliteľa vesmírnej lode Fantázia“, Juraja Malíčka, je krátky, ale hlboký. Možno nie úplne, no čiastočne mi odpovedal na otázku, prečo som si SFaF žánre tak obľúbila.
Hneď na začiatku si nájdete oznamy pre fanúšikov (rsp. príslušníkov) slovenského fandomu, z ktorých jeden (pozvánka) je už síce pasé, ale z druhého sa dozvieme, že vyšiel prvý slovenský komiksový zborník s názvom Adamantium (ukážku z neho nájdete na strane 67 v podobe komiksu Petra Včelku Poslední).
Interview s černokňažníkom Roganom, hlavnou postavou fantazijno-historicko-krvavej románovej trilógie a zbierky poviedok od Juraja Červenáka je absolútne skvelý nápad.Bodaj by sa takto mohli prezentovať aj iné postavy, napríklad i zo zahraničných diel (kde by síce interview neposkytol autor osobne, ale redaktor). Vtipné repliky predstavujúce postavy, knihu i autora zároveň, to je nápad hodný tradície!
Musím spomenúť aj rozhovor so samotným Jurajom Červenákom, najaktívnejším slovenským fantasy spisovateľom (vydávajúcim hlavne v češtine, dôvody si nemusíme vysvetľovať), pretože u mňa zabrnkal na tú správnu strunku. Doteraz som sa mu výhýbala, lebo jeho poviedky boli pre mňa príliš akčné a - on by to asi vyjadril slovom priamočiare. No do budúcnosti (vlastne už najnovšom pripravovanom románe Bohatier) má ambície používať vo svojich príbehoch stále viac motívov z pôvodnej slovanskej mytológie a histórie. A to znie lákavo, aj keď krvi bude v každom jeho diele asi vždy dosť. Veď mytológia je fascinujúci odbor a treba sa lepšie oboznámiť aj s tou domácou. Okrem toho sa Ďuro vyjadril, že sa mu páči (rovnako ako mne) aj žáner new weird a mestská fantasy a tým u mňa získal bodík. Ale úplne najradšej by neskôr napísal historický román. Uvidíme, zatiaľ je mladý a zdravý, času má dosť :-)
Nekrológ venovaný poľskému spisovateľovi Stanislawovi Lemovi je oslavou vzácneho človeka, vysoko inteligentného, schopného syntetizovať poznatky z viacerých vedných odborov a ako výsledok ponúknuť čitateľom vlastné originálne závery v kvalitnom obale.Autor článku sa dlho venuje výrokom renomovaných spisovateľov i periodík na adresu Stanislawa Lema a popisuje smutno-smiešne „priateľstvo“ medzi poľským géniom a rovnako slávnym americkým kolegom Philipom K. Dickom.
No menej miesta zostalo na rozprávanie o Lemovej tvorbe. Nechýba stručné predstavenie jeho spisovateľskej kariéry ani zoznam poľských vydaní, ale predsa by som sa radšej dozvedela viac o obsahu, forme a prínose Lemových románov. Ale koniec-koncov, je to nekrológ, nie sprievodca tvorbou. Možno by to chcelo samostatný článok v ďalšom čísle Fantázie.
V rubrike SFenoménu sa Dr. Miloš Jesenský venuje téme Da Vinciho kódu. Je až udivujúce, ako môže byť z globálneho hľadiska banálna problematika taká ošúchaná i aktuálna zároveň. Osobne nepatrím do fanklubu Dana Browna ani jeho bestsellerov. No nie som ani slepá, aby som nevidela, že aj keď už pretieklo veľa vody dolu Váhom, odkedy Da Vinciho kód rozčeril hladinu svetovej beletrie, vlnky z nej ešte nezmizli.
Ako sám autor píše, jeho zámerom nie je kontroverzný román kritizovať ani dehonestovať. Len v spolupráci s historickými prameňmi, faktami a s použitím zdravého rozumu vyvracia niektoré Brownove cielené prešľapy i možno nevedomé pochybenia.
Nenarodila som sa včera (ani príliš dávno) a tak mi je úplne jasné, že prekombinované zápletky jeho kníh sú len dobre remeselne zvládnuté fikcie podporené provokáciou más.Bohužiaľ je smutné, koľko ľudí si, hlavne na začiatku brownofílie pomýlilo beletriu s faktografiou. Okolo beletrie sa obvykle nerozpúta taká búrka vášní.
Myslím, že článok Da Vinciho komplot neprišiel neskoro, akoby sa mnohým mohlo zdať. Najmä pre ľudí, ktorí nemajú čítanie sprievodcov po Danovi Brownovi ako koníčka, je to príjemný a zaujímavý text ponúkajúci pohľad do historických zdrojov i do reality dôb minulých (a ilúzie tých súčasných :-).
No a čo povedať ku knižným recenziám Miloša Ferka? Pre mňa osobne je to skromný génius a jeho rubriku som vždy mala z celého časopisu najradšej. Miloš je majster slova a profesionál na slovo vzatý. Aj keď to občas znamená, že niektoré jeho vety si musím prečítať trikrát, aby som pochopila :-)
V tomto čísle Fantázie predstavuje (ako vždy pútavo) slovenské a české SFaF novinky začiatku roka 2006. Ak sa vám zdá monotónne a neobjektívne, aby všetky knihy recenzoval jeden človek, môžete skontaktovať redakciu a ponúknuť svoje schopnosti do služieb kultúry.
Čo ďalšie nájdete vo Fantázii? V profile sa Ján Blažovský venuje tvorbe argentínskeho spisovateľa Adolfa Bioya Casaresa, Miloš Ferko predstavuje ruského fantasy spisovateľa Alexandra Grina, Gustáv Murín pokračuje vo svojej rubrike Umelý človek - ľahko a rýchlo, Lucia Droppová sa vo svojom démonologickom kútiku Vodní démoni po tretí krát zaoberá mytologickými i literárnymi príšerami z hlbín, Dušan Fabian sa opäť venuje metalovej hudbe, tentokrát v podobe slovenskej kapely Thalarion a fantastický časopis napokon uzatvárajú filmové recenzie, medzi ktorými okrem iných nájdete Masku zrkadla, X-Men 3: Posledný vzdor, V ako Vendeta, Da Vinciho kód alebo Dennú hliadku.
V ďalšom článku sa budem venovať jednému románu na pokračovanie (len čo ho dočítam) a dvom poviedkam, ktoré vyplnili zostávajúce miesto tridsiatej šiestej Fantázie a nezmestili sa už sem :-)
Pár perličiek o Fantázii:
*Vznik a dlhodobé fungovanie Fantázie ako časopisu i združenia má na svedomí tlupa nadšencov na čele s Ivanom Aľakšom, globálne to nenápadným a organizačne schopným chlapíkom zo Šale.
*Skalní čitatelia ju familiárne prezývajú Fanta a hneď ako sa na stránke objaví anotácia k novému číslu, búrlivo diskutujú o tom, kto ju už má, kto nie a kto ju kde ešte nevie zohnať.
*Nulté číslo vyšlo v 4. júla 1997, najnovšie, tridsiate šieste, 7. júla 2006.
*Na diskusiách Fantázie On-line môžete osobne stretnúť popredných predstaviteľov slovenského fandomu (tzv. (sf)elitu;-) ako je už spomínaný Ivan Aľakša, šéfka kníhkupectva Brloh Heňa Galgóciová alias Galgo, slovenská Lady Fantasy Alexandra Pavelková-Weberová alias Saš, spisovateľ Juraj Červenák alias Ďuro, a ďalšie pilné včielky na poli SFaF – nadaný rozprávkár a ilustrátor Michal „Mischo“ Jedinák i tichý no jedinečný spisovateľský outsider Marek Hyena Eliáš.
(Obrázky a linky použité so súhlasom redakcie)