18. 10. 2008
Zážitok z piatkovej neskorej noci ma prinútil zas a znova sa zamyslieťnad susedskými vzťahmi, či skôr priamo nad susedmi v činžiaku. Keď majúsusedia malé deti, počujete plač alebo dupanie, keď príde dôchodcovskývek, cez tenké steny prefabrikovaných panelov sa pravidelne ozývazvučné chrápanie. A nielen to, najrôznejších priekov by sa našlo - veďto určite poznáte.
Ešte keď sme boli deti, naša vzorná suseda zhora každú nedeľu ránobúchala rezne. Ležali sme v posteliach, zakrývali si uši vankúšom ačakali, kedy to prestane, aby sme si mohli dosnívať pretrhnuté sny. Časplynul, susedoviec jediný syn vyrástol, oženil sa, rozviedol a medzitýmobšťastnil rodičov jedným vnukom. Nedeľné klepanie rezňov ustalo.Nahradilo ho však pravidelné vysávanie sprevádzané čudnými zvukmi,ktoré sa dodnes pokúšam identifikovať ako posúvanie nábytku či kresielpo dláždenej podlahe. Vysávanie sa deje našťastie v prijateľnejšomčase, ale príliš často.
Zásadnou tragédiou je však milovaný vnúčik. Pred desiatimi rokmi začaljeho pričinením môj súkromný činžiakový horor. Asi v dobe, keď sapracujúci ľudia chystali do postele a ja - vtedy denne o piatejvstávajúca na vlak - som tiež potrebovala doplniť energiu nanasledujúci deň, nebolo mi dopriate. Od deviatej do jedenástej saspoza stropu mojej izby ozývalo výskanie, buchot a dupot, akoby sa tampreháňalo stádo slonov. Nedokázala som pochopiť, ako štvorročné dieťamôže spôsobiť taký randál. Predstavovala som si, že behá po pätách,alebo že starý otec behá okolo neho po štyroch... ale ani so svojoubujnou fantáziou som si nevedela vysvetliť, čo sa tam sakra deje. Okremtoho mi nebolo jasné, prečo to štvorročné dieťa ešte nespí. Raz som savytočila do takých obrátok, že som vstala z teplej postele, hodila naseba papuče a bundu a na pokraji infarktu vyletela o poschodie vyššie.Najslušnejšie ako som dokázala, som vysvetlila susede, že nemôžem spať,pretože mi duní celá izba a opakuje sa to skoro každý večer. Mamičkadotyčného vnúčika sa s oteckom totiž rozviedla, založila si novú rodinua prvé dieťa pravidelne zostávalo u starých rodičov. Kde bol otecko, toneviem. Suseda sa s výrazom stelesnenej nevinnosti dušovala, že tiezvuky africkej savany určite nepochádzajú od nich. Samozrejme. Akoinak! Určite to šlo od tých ďalších susedov o poschodie vyššie alebo z voľného priestoru vonku! (Ako keď sa ma iní susedia v inom činžiaku pokúšali presvedčiť, že kúpeľňu mi vytopili tí druhí, čo bývajú šikmo!)
No nič sa nezmenilo.
Chvalabohu sa zmenilo aspoň to, že som sa čoskoro od rodičov odsťahovala a každodenný horor skončil.
No ako filmový fanúšik viem, že či dobrý alebo zlý horor, pokračovanieje na spadnutie už v poslednej scéne prvého dielu. A ak náhodouvraždiacu beštiu scenáristi v závere filmu nechajú zomrieť príšernousmrťou, môžete si byť istí, že v pokračovaní si nájdu cestičku, ako juoživiť.
K rodičom chodím na pravidelné návštevy a na jednej takej som bola aj posledný víkend. V izbe ma vítala prasklina na strope (neviem či je to omietka alebo panel, no nečudovala by som sa) a... dunenie od susedov. Vnúčik má dnes 14 rokov, vraj úctyhodných sto kíl a starých rodičov má stále rád. Oni jeho očividne (uchočujne)tiež, pretože aj keď sa už dnes asi baví v izbe bez ich pomoci,kvíkanie a dupot neustáva do neskorých nočných hodín. Ja však prídemlen na víkend a nemám náladu ani chuť v papučiach a pyžame trieliť horeniekomu vynadať. Kašlem na nich a dúfam, že sa to tomu faganovi razvráti, keď on bude chcieť v noci spať...
A potom mi niekto hovorte, že v byte sa býva lepšie a je s ním menejstarostí. Kedykoľvek uprednostím dom - hoci ten náš starý,nezrekonštruovaný, vykúpený inými starosťami aj denným dvojhodinovýmdochádzaním. Do záhrady mi chodia susedove sliepky, pavúky maprivádzajú do šialenstva, popoludní počuť z diaľky kosačky i cirkulárkya keď štrajkuje kotol, kúpem sa v studenej vode. Ale po streche minikto neskáče a keď príde noc, celá dedina sa ponorí do božskéhoticha...
Ozaj, zabudla som dodať, že dvesto metrov od nášho činžiaku je diskotéka :-)
20. 10. 2008
Opäť inšpirácia z Funrádia. Ráno v rámci kultúrnej vložky rozprával moderátor (tuším ho volajú Marek) o prieskume, ktorý robili už neviem akí vedci, že vraj muži, ktorí sa nezištne verejne angažujú, majú väčší úspech u žien ako tí... no tí, čo to nerobia a starajú sa len o seba.
Znamená to, že ak si chcete získať sympatie nežného pohlavia, venujte sa charite, vodeniu babičiek cez prechody, brigádam v sadení stromčekov, tlačeniu veľrýb do mora či robte dobrovoľného hasiča.
Ha, nemám tucha, kde takéto veci vedátori vyhrabávajú, ale ja si o tommyslím, že buď robili prieskum medzi naivnými osemnástkami, ktoré eštepodliehajú rôznym romantickým predstavám, americkými tínedžerkami,posledných 7 rokov intenzívne kŕmenými podobami hrdinských sexi hasičov alebo... alebojednoducho neziskovým organizáciám, charite či ktorému čertovi ubudlobrigádnikov, tak sa dohodli a zaplatili si jeden malý prieskum surčitým výsledkom - aby získa
li nových adeptov zapálených pre prácuzadarmo.
Čím budú motivovaní, to je predsa každého osobná vec :-) Či tonakáže pán farár v kostole alebo ujo vedec sľúbi záujem kočiek - hlavne aby to fungovalo .
Iste, vidieť u chlapa, že je ochotný pomôcť a tým pádom prejaviť súcit,ku ktorému sa nejakým vnútorným pochodom dopracoval (a teda uňho nejakévnútorné pochody prebiehajú!), to má pre ženu určitú váhu - dáva jej to znamenie, s akým zaobchádzaním môže počítať, keď raz bude jej trebapomôcť a prejaviť spoluúčasť. Avšak ten moderátor spomenul čosi také,že aj pravek (neviem už akým spôsobom) potvrdzuje výsledky prieskumu -a to nemal robiť. Moja fantázia sa rozbehla na plné obrátky apredstavila si samú seba, ako v praveku uvažujem, či zbalím toholáskavého chlapca, ktorý pomáha prababičke zbierať čučoriedky, alebotoho hromotĺka, ktorý vlastní dvadsať kôz a bronzový nôž. No čomyslíte?!?
V praveku sa vyberali vhodní samci na rozmnožovaniepodľa toho, akú kvalitu poskytovali z hľadiska génov, ochrany ablahobytu. Z lesných plodov by rodina veru dlho nevyžila. A ak aj dnesplatí praveká logika, určite nemá nič spoločné s charitou ;-)
21. 10. 2008
V práci je veľmi príjemné a pohodlné, keď si do ticha rušeného lenprácou a pradením desiatich počítačov pustím potichu nejakú hudbu.Nechce sa mi stále vymieňať CDčka ani investovať do magneťáku a takprídu vhod internetové rádiá. Najobľúbenejšími sa mi stali Rádio Classic rock prípadne Smooth jazz - podľa nálady (to druhé trochuuspáva, zvlášť poobede;-). Ich nezanedbateľnou výhodou je absenciareklám. Jediné, čo strieda pesničky, je zvučka pravidelne pripomínajúca, čoto vlastne počúvate. Ako som už spomínala v iných nedenníčkoch, práveotravné reklamy každých 15 minút ma rozčuľujú. No internetové rádiáslovenskej proveniencie majú aj drobnú nevýhodu - repertoár je pomerneobmedzený a rovnaké pesničky sa opakujú viackrát za deň.
A tak ma začal priateľ namotávať na last.fm. Stretávam sa s reklamaminaň kade-tade na blogoch a profiloch, kde ukazujú, čo daný človeknajviac počúva a podobne. Nemala som chuť sa registrovať na ďalšejstránke, ale nakoniec som sa nechala zlomiť a vyskúšala. Zo začiatkusom sa nevedela dobre zorientovať, pretože som nepochopila princíp amyslela si, že last.fm mi bude hrať obľúbené albumy obľúbenýchspevákov. Keď si však chcete kliknúť na konkrétnu pieseň, nájdete ibapreview - 26 sekúnd. Čo to má znamenať? Označila som si obľúbenépesničky - ale hrať si ich môžem len ak si to zaplatím. Ts!Nainštalovať si špeciálny prehrávač neviem, lebo nemámadministrátorské heslo k počítaču. Hnus!
Priateľ ma stále presviedčal, že je to o tom, aby som si otvorila akožetématické rádio a ono mi to bude púšťať všetky príbuzné kapely aspevákov a tak môžem objavovať aj niečo nové. Nepáčilo sa mi to.Dudrala som a trucovala. Plánovala som zrušiť svoj účet, no dala som si ešte pár dní navyskúšanie.
A zistila som, že to predsa len má niečo do seba. Začala som sivyhľadávať tie "rádiá" a púšťať si žáner, na ktorý mám práve chuť.Takže mám naďalej rádio bez reklám, ibaže nielen classic rock a jazz,ale všetko na čo si spomeniem :-) Rock, pop, soundtracky, world music,chillout, celtic, dance, r'n'b, electronic, country, operu, turecký a arabský popík,rai...
