Prizve nás k farebnému menu rozmerov A2 a tónom i postojom sluhu vysvetľuje. Škoda, že nerozumieme. Jej to nevadí, plní si kvótu. Chytila si hladné mušky do pavučinky a už ich nesmie pustiť. Za okom možno stojí vedúci. My sme milí, teda naozaj hladní, tak skúšame posunkovú reč. Chceme vedieť ktorátože cena vlastne platí a aký zázrak by sme dostali za tú vyššiu. Ona prepla na svoju angličtinu. Jej úroveň takmer dosahuje vedomosti škôlkára. Nevadí, máme zásobu synoným. Skúšame, no nedarí sa. Slečna má nápad. Odvedie nás na druhú stranu a ukazuje nám iné menu. Detailnejšie. Stále nerozumieme ponuke. Vidíme iba lákavé obrázky. Už to asi nevydržím. Tá chobotnica z fotky na mňa práve žmurkla a krevety sa mi vysmievajú. Napriek horúčave cítim nazhromaždené tekutiny na jazyku. Prehltnem naprázdno. Zatiaľ. Veď počkajte, ja vás čochvíľa všetky zjem! Aj s tou majonézou, ktorú neobľubujem. Najskôr ale musíme splašiť niekoho s lepšou angličtinou ako je naša čínština. Opakujeme vetu s týmto obsahom asi štvrtý raz: „Can you bring someone who can speak English?“ (Môže prísť niekto, kto hovorí anglicky?) Viem, že tomu slečna rozumie, ale nemôže sa vzdať tak rýchlo. Málo by sa snažila a to je zlyhanie. Manžel asi nevidel ako tí obyvatelia mora s nami výsmešne komunikovali, pretože chce odísť. Už asi priatykrát. Nepáči sa mu „servis“. Nejaký náročný! On chce vedieť, čo nakupuje. Pch!!! Ja som hladná! Aj on je, preto sa slečne opäť podarilo nás odprevadiť od druhej prezentácie menu späť k prvej. Chodíme tam takto hore dole a sprievodné rádio stále vysiela v čínstine. Vždy prejdeme okolo vchodu do reštaurácie a mám pocit, že to vnímam iba ja. Manžel ma ťahá preč a slečna nás chce priklincovať k jej chobotniciam na obrázku: „Please, wait.“ (Prosím, počkajte.) Konečne vypočula naše prosby a ide dovnútra po niekoho komu budeme rozumieť.
Čakáme. Prichádza dáma. Hneď jej vidno na tvári, že je skúsenejšia a vzdelanejšia. Vyletí nám z úst, len tak zo zvyku, obligátna otázka: „Do you speak English?“ (Hovoríte anglicky?) Usmiata slečna odpovedá: „No.“ (Nie.) Nepomohla a my sme ostali hladní. Ale úsmev mala krajší!
