Čakanie na rodný list ťažšie ako pôrod

Rodný list, ten čínsky, nám v nemocnici vystavili na tretí deň po pôrode. Na čínske pomery je to rýchlosť rakety, čo vypustili. V meste, kde som rodila, je i francúzske veľvyslanectvo. Na základe čínskeho rodného listu manželovi vystavili francúzsky rodný list napočkanie! Hneď sme mohli požiadať i o pas. Ten dorazil z Paríža o necelé dva týždne. Toto som považovala za niečo prirodzené, normálne. Pozor, pozor, prudký omyl! Teraz príde zrejme veľmi nudná časť článku, pretože byrokracia je síce rafinovaná (logiku za ňou vidí iba úradník), ale inak je celkom otravná. Pri plnení jej požiadaviek na vás obyčajne číhajú i bonusové dvíhače tlaku. Podobu mávajú rôznu, ale zväčša berú na seba tváre ľudí neochotných vedome či nevedome, neznalých a určite ľahostajných k vám a vašej situácii.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (85)

O to isté (získať rodný list a pas pre moje dieťa) som sa pokúsila neskôr i ja s „mojou krajinou“. Aby som nemusela cestovať v šestonedelí s novorodeniatkom do Pekingu, dala som ten istý čínsky rodný list aj so splnomocnením mame. Veď nech požiada priamo na Slovensku (i tak by ho tam veľvyslanectvo posielalo). V Číne máme iba jedno veľvyslanectvo a to v Pekingu (pozor nemýľte sa, nie konzuláty). Nie je to veľmi praktické, keďže Čína je rozľahlá krajina... ale budiž. Naopak Slovensko je neveľká krajina a tak chápem, že našich veľvyslanectiev je na svete pomenej. No lenže tak ako rýchlo som poslala čínsky rodný list na Slovensko, rovnako rýchlo nám ho aj známy priviezol späť. Lebo mame na Osobitnej matrike oznámili, že tento nie dostatočný. Čínsky rodný list musí byť superlegalizovaný! (mimochodom, ten obyčajný bol dvojjazyčný, v čínstine a angličtine) Keďže superlegalizovať rodný list v Číne podľa požiadaviek nášho štátu nie je žiadna slasť, chcela som nájsť schodnejšiu cestu.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kontaktovala som naše veľvyslanectvo. Spýtala som sa, či by som mohla požiadať o slovenský rodný list na základe francúzskeho. Vraj áno. Tentokrát putoval na Slovensko originál francúzskeho rodného listu. Odpoveď z Osobitnej matriky bola taká istá. Tá „vec“ je nepoužiteľná.

Chcem, nechcem, idem superlegalizovať. Teraz je čas vysvetliť si (iba pre istotu), čo je to superlegalizácia. Stáva sa to vtedy, keď si dva štáty vzájomne neveria, že nimi vydané doklady sú tie pravé. Preto všetky musia byť extra extra (to nie je chyba, malo to byť dvakrát, alebo aj trikrát... takže) extra overené a potvrdené. Obyčajne musíte absolvovať minimálne dva úrady a jedno veľvyslanectvo, väčšinou v úplne inom meste. Všetko to okrem iného stojí nie málo peňazí. (Možno aj preto to štáty robia...) Postup pri čínskom rodnom liste pre potreby Slovenska je nasledovný.

Skryť Vypnúť reklamu

Krok prvý. Treba ísť na Notársky úrad v meste, kde sa dieťa narodilo. V mojom prípade je to trojhodinová cesta tam a späť (spolu 6 hodín), pričom sa vás všetci Číňania na ceste "snažia" pripravať minimálne o nervy a niekedy i o život. Jazdia na autách ako stádo dedinčanov na bicykloch. Ďalej čakanie na úrade hodina a pol, vybavovanie asi hodina. Počas tejto doby ste vy a predovšetkým vaše bábo stredobodom pozornosti všetkých prítomných. /Keďže dojčím, musím brať so sebou aj dieťa./ Nevyžiadané dotyky nesmú chýbať. Prvý krok teda ponúka nádherne strávený deň. Ako z cestovky. K žiadosti potrebujete okrem rodného listu a kópie, pasy oboch rodičov a ich kópie, tri fotky dieťaťa a približne 30 eur. O tom všetkom samozrejme vopred neviete. Jednak kvôli jazyku, jednak pár vecí na úrade zabudnú do telefónu spomenúť. Ak všetky prekážky úspešne prekonáte, musíte čakať ďaľšie 4 pracovné dni a vrátite sa na úrad po „nový“ rodný list, ktorý má teraz 4 strany. Hurá!

Skryť Vypnúť reklamu

Pokračujeme. Ministerstvo zahraničných vecí Číny je druhou inštanciou v poradí pre úspešnú superlegalizáciu. Kým som sa dozvedela základné informácie, stálo ma to dva dni telefonovania. Zlé číslo, volajte na druhé. Sorry, nehovoríme anglicky. Moment. Obsadené. Obedná prestávka dve hodiny. Ale! Nakoniec predsa len. Ich opečiatkovanie trvá dva až päť pracovných dní, podľa investície. Táto sranda stojí približne 20 až 30 eur. Lacné, že? Aj ja som si pomyslela. Samozrejme bez zarátania nákladov na dopravu a hotel v Pekingu.

Nakoniec sa dostane k slovu Veľvyslanectvo SR v Pekingu. Vraj jeden deň úplne stačí. Neverím!

Skryť Vypnúť reklamu

Takto pripravený rodný list je akceptovateľný Osobitnou matrikou a môžete sa tešiť na trojmesačné čakanie, podotýkam trojmesačné, na vydanie slovenského rodného listu. V tomto momente už bude moja dcéra konečne Slovenka.

Možno si poviete, prečo mi niečo vadí. Dôvodov mám viacero.

V prvom rade, ak by sme nemali francúzsky pas, boli by sme v krajine v podstate „uväznení“ až do vydania pasu, o ktorý môžete požiadať až na základe slovenského rodného listu. To nikdy nie je príjemný pocit a ani to nie je veľmi praktické.

Navyše je dieťa v krajine ilegálne. Podľa čínskych zákonov treba dieťa rodičov inej štátnej príslušnosti prihlásiť na polícii do 30 dní od narodenia a požiadať buď o víza alebo trvalý pobyt. K tomu ale potrebujete pas! Logicky. Kam by vám tie víza dali, že? Vo výnimočných prípadoch sa lehota predlžuje na tri mesiace. Ak tak neurobíte, môžete sa tešiť na pokutu 5000 juanov, čo je pri dnešnom kurze asi 600 eur. Ani jeden termín by Slováci nestihli, takže by platili. Pripomínam, tri mesiace trvá iba vydanie rodného listu. Tomu predchádza spomínaná superlegalizácia a potom nastupuje čakanie na pas. Neviem presne koľko, ale nerobím si ilúzie, keďže v Prahe mi bolo oznámené, že čakacia doba je mesiac...vtedy som si radšej „odskočila“ na Slovensko. Tu sa to dosť dobre nedá.

Potom ide o všetky tie materské, rodičovské a iné podpory pri narodení dieťaťa a ja neviem čo všetko. Všetky majú ale jednu spoločnú vec. Ak spĺňate podmienky, pošlú vám finančné prostriedky na účet. Ja spĺňam všetky, okrem jedinej. Moja dcéra nemá slovenský rodný list, teda nemám nárok. A keď už budem mať, zistím, že lehota na požiadanie vypršala. Krásne. 

A nakoniec? Keď už aj všetko spomínané prehliadnem, počnúc superlegalizáciou cez jej neskutočnú krkolomnosť, až po síce milé, ale mylné a neúplné informácie z veľvyslanectva, no trojmesačné produkovanie rodného listu a ignoráciu dopadov na občana skutočne nechápem. A ešte sa musím vrátiť k neakceptovaniu francúzskeho rodného listu. Ak už náš štát neverí Číne, nevadí. Ani oni nám neveria... Ale ak Francúzi (alebo iní) za nás urobia prácu a sú takí machri a vedia, že Číňanom veriť môžu, prečo to jednoducho nevyužijeme? Veď v budúcnosti, verím tomu, bude viac a viac Slovákov cestovať, miešať sa s inými národmi, žiť a rodiť v zahraničí (tým nepmyslím iba Čínu). Čo vari chceme, aby sa rodičia, po uvedomení si celej tortúry, radšej vzdali slovenského občianstva pre svoje deti?

Na záver, ak sa nájde niekto, kto sa v danej oblasti vyzná a vie sa kvalifikovane k téme vyjadriť, budem mu neskutočne vďačná. Hoci nám to už nepomôže, možno iným...

Tí, čo ste čítali až sem... no, vy teda máte trpezlivosť!

Tatiana Cocherová

Tatiana Cocherová

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som dobrodruh i zodpovedná mama... čo s tým? :) Zoznam autorových rubrík:  Z ČínyZe ZáhoráZ BretónskaSúkromnéOstatné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

3 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu