Tu sa však vynára otázka, koľkokapitálu človeku treba, aby dosiahol vo svojom vnútri pocit blahobytua status začlenenia sa do „normálnej“ spoločnosti. Odpovede na túto dilemusa vzťahujú na to, o aký typ človeka sa jedná, aké vzdelanie v životedosiahol a napokon, aká hodnota vlastného pocitu šťastia ho dostane dofázy, kedy si povie „mám dosť“.
Vezmime si typ človeka, ktorémusa hovorí „zamestnanec“. Jeho príjem je podmienený vykonávaním určitého,zmluvne stanoveného typu práce a jeho výška potom dosiahnutou úrovňouvzdelania. Je jasné, že napríklad „ujo Števo“, ktorého to v škole veľminebavilo a len obtiažne získal akotaké osvedčenie o maturitnejskúške, bude spokojný v práci, do ktorej bude musieť chodiť monotónnekaždý deň a za dopredu stanovených pravidiel. Števo si je prostevedomý, že naviac už asi nemá a teda odrobí si svojich osem hodín (sem-tampotiahne 16 – ku), na konci mesiaca dostane minimálne minimálnu mzdua naloží s ňou, ako myslí. Dilemou teraz je, či je náš kamarát Števošťastný... Ale veď, prečo by nemohol byť šťastný?
Teraz skúsme tento model zmeniťo jednu veľmi podstatnú maličkosť. Predstavme si, že by zrazu na trh prácevkročil „Ing. Štefan“, ktorý práve vyštudoval nejakú prestížnu vysokú školua je teda akousi vábničkou na potenciálnych zamestnávateľov. Tento Štefanzrazu získa skvelé zamestnanie, do ktorého síce musí dochádzaťv predpísaných hodinách, ale jeho ohodnotenie na konci mesiaca prevyšuje 4– násobok minimálnej mzdy. A navyše, táto práca zodpovedá jeho požiadavkama je v nej proste šťastný.
Ako roky ubiehajú, náš starýznámy Ing. Štefan postupuje každoročne na vyššiu priečku svojho kariérnehorebríčka, až sa zrazu vyšplhal pred samotný vrchol, kde ho čaká pohovors tým najvyšším chlebodárcom – generálnym riaditeľom. Po tomto pohovore sanáhle mení jeho status a stáva sa dôležitým manažérom v spoločnosti,v ktorej začínal v podstate od nuly. Tu si zrazu uvedomí, že sícemusí pracovať ešte viac, ale tie peniaze, ktoré sú mu ponúkané, predstavujúomnoho vyššie cifry, na aké bol doteraz zvyknutý. A navyše, pochopil tiež,že značnú časť týchto peňazí mu zarobí tím ľudí, ktorých má „pod sebou“. Sám siteda uvedomí, že týchto ľudí musí nejako motivovať k vyšším výkonoma k vyššej zodpovednosti za vykonanú prácu. Je teraz Števo šťastný?Dosiahol totiž to, čo vždy chcel a jeho spoločenský status je vďakapodstatne vyšším peniazom a vyššej prestíži dostatočne naplnený. Odporúčammu však, aby pri toľkom úspechu nikdy nezabudol na to, kým bol predtýma na ľudí (vrátane najbližších), ktorí mu boli oporou v časoch, kedykľačal pred kariérnym rebríčkom na kolenách. Ak toto dosiahne, stotožním sas ním úplne a presne takýto chcem byť! Potom konečne rozlúštim dilemu„peniaze vs. šťastie“.
