/fotografia: Jozef Fiala (vďaka)/
kedysi sa na území dnešného slovenska rozprestierali nekonečné
lesy. od hustých lužných lesov, kráľovstva topoľov, cez prastaré dubiny,
rozľahlé jedlobukové pralesy s mohutnými bukmi a impozantnými jedľami
až po majestátne smrekové a limbové vysokohorské lesy.
proporčné zastúpenie sa počas státisícov rokov menilo, hranice
typov lesov sa posúvali zo severu na juh, z dolín na vrcholky
a naopak, zvieratá migrovali, les ako organizmus sa vyvýjal.
lesy európy vedú nekonečný dialóg s ľadovcom o územie.
v niektorých momentoch ustúpili ľadovcu lesy celej európy,
aj počas toho najväčšieho ústupu lesov zime však lesy pretrvali
na jednom mieste v európe. v západných karpatoch. územie
dnešného slovenska. naše lesy sú špeciálne, limby aj jedľobučiny
prežili v karpatských horách všetky veľké aj malé doby ľadové
za posledných 500 000 rokov. pol milióna rokov...
je tomu však iba 30 000 rokov, čo sa v európe objavuje človek.
niekoľko primitívnych kmeňov, osídlujú hostinné územie európy,
lovia a zberajú, prežívajú.
posledné rozľahlé pralesy v európe existovali na slovensku
ešte v 60. a 70. tych rokoch 20. storočia.
prežili až dovtedy, pretože skutočná kultúra slovenského národa,
národu vlastná po tisíce rokov, chápala, že príroda, divoká príroda
nemá hodnotu iba ako zdroj surovín, ale najmä sama o sebe, preto
aká je. nádherná, majestátna, večná.
v 60. a 70. rokoch boli na slovensku posledné rozľahlé pralesy vyrúbané.
dôvodom bolo splatenie dlhu československej republiky, dlhu za prchavú
hodnotu fosílnych energií a iných surovín. súdruhovia to nazvali
"obnova prestárnutých bukových porastov".
sova dlhochvostá je veľká sova.
pre život potrebuje staré veľké bútľavé buky v starých rozľahlých lesoch.
preto je dnes také vzácne ju stretnúť.
